Inštitút pre verejné otázky
Pohľad do duše voličov Andreja Kisku a Roberta Fica
Prezidentské voľby nastavili slovenskej verejnosti zrkadlo, do akého sa dá pozrieť iba raz za čas, práve vďaka slobodným voľbám. Hneď po vyhlásení výsledkov sa vynorilo v médiách a na sociálnych sieťach viacero interpretácií. Jedna konštatovala vyprchávajúcu príťažlivosť niekdajších sľubov premiéra Fica o sociálnych istotách i slabšiu presvedčivosť vyzdvihovania jeho bezkonkurenčných politických skúseností. Podľa druhej nemalá časť verejnosti hlasovala v prospech nastolenia väčšej kontroly vládnej moci, ale aj v prospech priblíženia politiky k jej pôvodnému poslaniu –byť službou občanom. Nechýbal ani ironický komentár úspechu Andreja Kisku ako prejavu idealistickej viery más v zázračný prútik v rukách politického outsidera a nositeľa gýčovitého morálneho dobra. Viacerí analytici upozornili na pokračujúci trend presadzujúci sa nielen na Slovensku: že po parlamentných voľbách 2012, ktoré priniesli nástup tzv. alternatívnej politiky založenej na znechutenosti a odpore k tradičným stranám a ich predstaviteľom, zasiahla na jar 2014 táto vlna aj rozhodovanie občanov o budúcej hlave štátu.