Dopyt po pravicovo-extrémistickej politike: zistenia projektu DEREX

Autor: Inštitút pre verejné otázky | 8.8.2013 o 15:06 | (upravené 9.8.2013 o 9:56) Karma článku: 3,37 | Prečítané:  633x

Postavenie, vplyv a vyhliadky pre činnosť radikálno-nacionalistických a pravicovo-extrémistických síl v európskych krajinách sú nielen témou živej verejnej debaty (najmä v kontexte pokračujúcej ekonomickej a finančnej krízy), ale aj predmetom podrobného odborného skúmania.

Spoločenské predpoklady pravicovo-extrémistickej politiky

V prípade diskusií o tom, akými prostriedkami radikálna pravica posilňuje svoj vplyv v spoločnosti, sa pozornosť upriamuje predovšetkým na výsledky, ktoré tieto subjekty dosahujú vo voľbách (miestnych, regionálnych, všeobecných a európskych) a na politiky, ktoré sa následne snažia realizovať v rôznych oblastiach (sociálne zabezpečenie, migrácia, vzdelávanie a pod.). V prípade odborného skúmania predpokladov úspešnosti radikálnych síl ide o zisťovanie rozmanitých faktorov historického, socio-kultúrneho, etno-demografického charakteru a v neposlednom rade aj názorov ľudí na existujúce spoločenské problémy, predovšetkým v kontexte súperenia rôznych politických síl, tak umiernených ako aj radikálnych. Na základe analýzy názorov obyvateľov sa potom odborníci snažia definovať mieru pripravenosti ľudí podporiť politické aktivity, prostredníctvom ktorých sa pravicovo-extrémistické sily usilujú presadzovať svoj vplyv v jednotlivých štátoch.

Ako v iných krajinách, aj na Slovensku existuje súbor spoločenských predpokladov, vytvárajúcich prostredie pre aktivity extrémnej pravice. K všeobecným predpokladom patria najmä faktory spojené s transformáciou spoločnosti a s jej dopadmi na život veľkých skupín obyvateľstva. Ľuďom, ktorí sa z rôznych dôvodov nedokázali adaptovať na nové sociálne podmienky po páde komunistického režimu a zavedení trhovej ekonomiky, sa môžu návrhy na rýchle a jednoduché riešenia, ponúkané extrémistickými nacionalistickými politikmi, javiť ako hodné sympatie a podpory. Pre extrémistickú politiku existujú na Slovensku aj špecifické predpoklady, vyplývajúce z osobitostí historického vývoja krajiny. Patria k nim tradície autoritárskej nacionalistickej politiky z medzivojnového obdobia a ideové dedičstvo kolaborantského pro-nacistického režimu, ktorý existoval na Slovensku počas druhej svetovej vojny. Multietnické zloženie obyvateľstva krajiny poskytuje nacionalisticky orientovaným silám príležitosti používať tzv. „etnickú“ kartu na mobilizáciu voličov. Dlhodobé problémy súvisiace s postavením rómskej menšiny, najmä v oblastiach, kde Rómovia a Nerómovia žijú v blízkom susedstve, sú živnou pôdou pre protirómske rasistické predsudky, diskriminačné nálady a prax. Tieto problémy slúžia extrémistickým zoskupeniam na zdôvodnenie radikálnych postojov a návrhov, ktoré získavajú určitú podporu u časti miestneho obyvateľstva. Po vstupe Slovenska do EÚ sa zvýšila miera otvorenosti krajiny a zväčšil sa počet imigrantov z oblastí s odlišnými kultúrnymi a náboženskými charakteristikami, čo láka radikálov a extrémistov na rozširovanie svojej xenofóbnej izolacionistickej agendy.

Všetky spomínané faktory ovplyvňujú volebné správanie a politické postoje občanov, ich názory na vývoj a usporiadanie spoločnosti, formujú dlhodobejšie hodnotové orientácie obyvateľstva.

Index DEREX – dopyt po pravicovom extrémizme

Jednou z analytických metód, zameraných na zisťovanie miery potenciálnej podpory pre politické aktivity extrémistického typu, je vypracovanie indexu DEREX (Demand For Right-Wing Extremism – Dopyt po pravicovom extrémizme). Ide o medzinárodný komparatívny projekt nezávislého maďarského think-tanku Political Capital, v rámci ktorého sa na základe originálneho teoretického modelu vyhodnocujú údaje z dlhodobého sociologického výskumu ESS (European Social Survey). Výskum sa realizuje v dvojročných cykloch vo väčšine európskych štátov. Partnerom Political Capital na Slovensku v realizácii výskumných aktivít zameraných na problematiku radikálneho nacionalizmu, extrémizmu a antisemitizmu je Inštitút pre verejné otázky (IVO).

Pre potreby vypracovania indexu DEREX experti Political Capital rozdelili 29 výskumných otázok, kladených respondentom v rámci ESS, do štyroch kategórií:

  1. predsudky a sociálny šovinizmus (proti-menšinové a proti-imigrantské nálady, podpora pre obmedzenie imigrácie a pod.),
  2. anti-establišmentové nálady (nedôvera voči moci a demokratickým inštitúciám - národným a medzinárodným, voči súdnictvu a polícii, celková nespokojnosť s existujúcim politickým systémom),
  3. pravicové hodnotové orientácie (silná potreba spoločenského poriadku a jeho dodržiavania, oddanosť tradičným hodnotám, religiozita, politické seba-definovanie ako podporovateľa pravicových síl),
  4. obavy, nedôvera a pesimizmus (celková nespokojnosť s vlastným životom a s ekonomickou situáciou, nedôvera k iným ľuďom, pocit neistoty).

Prvé tri kategórie majú ideologický charakter. Ich obsah odráža prirodzené názorové podhubie pre pravicovo-extrémistickú ideológiu a politiku. Štvrtá kategória sa zameriava na emocionálne faktory a dopĺňa ideologické prvky prvkom psychologickým. V súlade s používanou metodológiou DEREX individuálna osoba sa považuje za potenciálneho podporovateľa pravicovo-extrémistickej politiky v prípade, že pozitívne odpovedá na otázky, súvisiace s postojmi a hodnotami spĺňajúcimi kritéria najmenej troch zo štyroch uvedených kategórií.

Slovensko v európskom porovnaní

Political Capital vypracovával index DEREX v štyroch po sebe idúcich dvojročných cykloch: v rokoch 2004 – 2005, 2006 – 2007, 2008 – 2009 a 2010 – 2011.

Slovensko zaznamenalo v priebehu spomínaných štyroch sledovaných období pozoruhodný vývoj. V poslednom výskume v rokoch 2010 – 2011 sa dostalo v celkovej hodnote indexu DEREX na „štartovaciu“ pozíciu z rokov 2004 – 2005: dosiahlo úroveň 10.8%; v rokoch 2004 – 2005 to bolo 10.4% (pozri tabuľku 1).

Tabuľka 1. DEREX – údaje za Slovensko

2004 – 2005 2006 – 2007 2008 – 2009 2010 – 2011
Predsudky a sociálny šovinizmus 27% 26% 33% 36%
Anti-establišmentové nálady 30% 15% 17% 30%
Pravicové hodnotové orientácie 19% 22% 29% 31%
Obavy, nedôvera, pesimizmus 25% 17% 18% 22%
Index DEREX 10.4% 6.1% 6.6% 10.8%

Zdroj: European Social Survey, 2011.

Výsledky projektu DEREX z rokov 2010 – 2011 znamenajú, že na Slovensku v súčasnosti takmer 11% obyvateľov sú potenciálnymi podporovateľmi pravicovo-extrémistických síl. V celkovom rebríčku sa Slovensko umiestnilo – spomedzi všetkých skúmaných európskych krajín – na 6. až 9. mieste spolu s Portugalskom, Chorvátskom a Maďarskom. Je to pomerne vysoké umiestnenie: spomínanú štvoricu štátov predstihlo iba 5 ďalších krajín (z toho 4 členské štáty EÚ): Grécko s neuveriteľnými 33%, Ukrajina s 19%, Bulharsko s 18%, Litva s 13% a Cyprus s 12%. Slovensko teda nechalo za sebou všetky ostatné skúmané krajiny EÚ, Švajčiarsko a Nórsko (pozri tabuľku 2).

Tabuľka 2. Rebríček krajín – projekt DEREX (2011)

Krajina Index DEREX Predsudky a sociálny šovinizmus Anti-establiš-mentové nálady Pravicové hodnotové orientácie Obavy, nedôvera, pesimizmus
1. Grécko 33% 57% 62% 31% 41%
2. Ukrajina 19% 42% 51% 21% 33%
3. Bulharsko 18% 29% 45% 30% 39%
4. Litva 13% 32% 43% 20% 25%
5. Cyprus 12% 47% 16% 45% 19%
6.- 9. Slovensko 11% 36% 30% 31% 22%
Maďarsko 11% 48% 20% 32% 19%
Portugalsko 11% 30% 37% 10% 19%
Chorvátsko 11% 28% 48% 26% 17%
10.- 11. Česká republika 8% 36% 28% 20% 14%
Slovinsko 8% 26% 35% 19% 14%
12. Francúzsko 6% 21% 20% 15% 14%
13.- 14. Poľsko 5% 16% 22% 30% 12%
Írsko 5% 25% 20% 20% 12%
15.- 18. Veľká Británia 4% 27% 19% 14% 10%
Španielsko 4% 17% 18% 20% 8%
Rakúsko 4% 22% 14% 13% 11%
Estónsko 4% 41% 15% 11% 12%
19.- 20. Nemecko 3% 16% 15% 12% 9%
Belgicko 3% 24% 13% 10% 7%
21.- 26. Dánsko 1% 13% 4% 12% 3%
Fínsko 1% 21% 6% 15% 3%
Holandsko 1% 16% 5% 10% 3%
Nórsko 1% 10% 3% 11% 3%
Švédsko 1% 4% 3% 10% 4%
Švajčiarsko 1% 15% 7% 15% 4%

Zdroj: European Social Survey, 2011.

Vo výskumoch v rokoch 2006 – 2007 a 2008 – 2009 sa pritom index Slovenska pohyboval na hranici 6.1% resp. 6.6%. V tejto súvislosti sa natíska otázka – čo mohlo spôsobiť, že v týchto rokoch sa tento index, vyjadrujúci mieru potenciálnej podpory pre pravicovo-extrémistickú politiku, výrazne znížil, pričom po roku 2010 znovu narástol na pôvodnú hodnotu?

Pri hľadaní odpovedí na túto otázku si treba uvedomiť, že index DEREX je hodnota vytváraná v dôsledku spracovania viacerých indikátorov. Jeho súhrnná podoba je výsledkom pôsobenia rôznych, často protikladných trendov v jednotlivých oblastiach skúmania.

Slovensko poskytuje príklad práve takéhoto vývoja. V rokoch 2006 – 2010 v SR vládla národno-populistická vládna koalícia Smer-SD – ĽS-HZDS – SNS, ktorá rozdúchavala nacionalistický diskurz, pričom jednotlivé vládne strany doslova súťažili v tom, kto z nich záujme výraznejší protimenšinový (najmä protimaďarský) postoj, a to tak v rovine rétoriky, ako aj v rovine praktickej politiky. A práve v tomto období index DEREX klesol na úroveň 6%.

Je vôbec možné, že by sa našlo racionálne vysvetlenie poklesu miery pripravenosti pre potenciálnu podporu pravicového extrémizmu práve v podmienkach silnej nacionalistickej atmosféry? Hlbšia analýza ukazuje, že je to možné a že racionálne vysvetlenie tohto zvláštneho javu existuje.

Čo ovplyvnilo zmenu slovenského indexu DEREX

Zníženie indexu DEREX v rokoch 2006 – 2009 bolo spôsobené výrazným – takmer polovičným – poklesom v kategórii anti-establišmentových nálad (z 30% na 15% resp. 17%), ako aj podstatným poklesom v kategórii obáv, nedôvery a pesimizmu (z 25% na 17% resp. 18%). Zároveň však v tomto období došlo k nárastu v kategórii predsudkov a sociálneho šovinizmu – z 27% na 33% a v podpore pre pravicovo-autoritárske hodnotové orientácie z 19% na 29% (pozri graf 1).

Graf 1. DEREX – údaje za Slovensko



Zdroj: European Social Survey, 2011.

Porovnanie dynamiky jednotlivých kategórií (ako aj hodnoty samotného indexu DEREX) v priebehu celého obdobia 2004 – 2011 ukazuje na znepokojujúci trend silnej a stabilnej (resp. zvyšujúcej sa) podpory pre hodnotové faktory (napríklad predsudky a sociálny šovinizmus) a pre určitý typ prístupy k spoločenskému usporiadaniu (požiadavka silného spoločenského poriadku, dodržiavanie tradícií), ktoré najväčšmi ovplyvňujú politické preferencie obyvateľstva. Zníženie v kategórii anti-establišmentových nálad a v kategórii obáv, nedôvery a pesimizmu v rokoch 2006 – 2009 má jednoduché vysvetlenie: priaznivci Smeru-SD, ĽS-HZDS a SNS, medzi ktorými je väčšie – v porovnaní s priemerom – zastúpenie nacionalisticky orientovaných voličov, po 8 rokoch vládnutia umiernených stredo-pravých strán „ocenili“ účasť svojich strán vo vláde zvýšením dôvery voči inštitúciám, ktoré tieto strany ovládli (parlament, vláda, prezident). V predchádzajúcich rokoch táto časť elektorátu sa cítila byť deprivovaná, odcudzená od moci. Kvôli nesúhlasu s pro-trhovými liberálnymi sociálno-ekonomickými reformami, presadzovanými stredo-pravými stranami, prejavovala nedôveru k spoločenskému usporiadaniu a k demokratickým inštitúciám. Výsledky volieb 2006 situáciu zmenili v tom zmysle, že voliči nacionálno-populistických strán sa už nestavali kriticky k demokratickým hodnotám a k fungovaniu demokratických inštitúcií, keďže vo vedení týchto inštitúcií už nepôsobili zástupcovia stredo-pravých strán. Týmto postojom spomínaná časť elektorátu znížila celkovú mieru anti-establišmentových nálad a mieru sociálneho pesimizmu a obáv. V dôsledku tejto zmeny došlo k celkovému poklesu vypočítavanej hodnoty indexu DEREX. Pre voličov SNS pritom ich vlastná požiadavka po radikálno-nacionalistickej politike bola v rokoch 2006 – 2010 de facto splnená účasťou ich strany vo vláde a presadzovaním jej politiky v školstve, menšinovej otázke, interpretácii národných dejín atď. Po porážke nacionálno-populistického tábora v parlamentných voľbách 2010 a vzniku konzervatívno-liberálnej koalície SDKÚ-DS – SaS – KDH – Most-Híd nedôvera voličov nacionálno-populistických strán voči demokratickým inštitúciám vzrástla, posilnili sa nálady proti politickému establišmentu. Oproti minulým rokom sa zvýšila aj miera pesimizmu a obáv. To všetko viedlo v roku 2011 k nárastu indexu DEREX na úroveň spred roka 2006.

Na základe vyhodnotenia zistení projektu DEREX je možné konštatovať, že existuje určitý vzorec, ktorý ovplyvňuje nastavenie obyvateľstva Slovenska na potenciálnu podporu politiky, blízkej radikálno-nacionalistickej a pravicovo-extrémistickej scéne. Ide o akési vzájomné „vyvažovanie“ dvoch tendencií:

  1. situačných (podľa aktuálneho vývoja straníckej politiky a volebných výsledkov jednotlivých strán) zmien v dôvere k inštitúciám a v miere sociálneho pesimizmu,
  2. dlhodobých trendov prehĺbenia predsudkov, proti-imigračných nálad a autoritárskych hodnôt.

Takéto „vyvažovanie“ je, samozrejme, čisto štatistické a v konečnom dôsledku neznamená ozajstnú neutralizáciu nežiaducich xenofóbnych a autoritárskych nálad a predstáv. Takáto situácia bude zrejme pretrvávať dovtedy, kým priaznivci politických strán (v tomto prípade vo väčšej miere najmä voliči Smeru-SD a jemu blízkych subjektov) budú svoju dôveru k demokratickému usporiadaniu a k demokratickým inštitúciám odvádzať od toho, či zástupcovia týchto strán pôsobia vo vláde alebo v opozícii.

Ponuka extrémistov – ako dlho ešte bude taká slabá?

V roku 2011 Slovensko obsadilo dosť vysoké priečky vo všetkých skúmaných kategóriách projektu DEREX, pričom v každej z nich zaznamenalo nárast. V kategórii predsudkov a sociálneho šovinizmu Slovensko obsadilo 6. miesto. V kategórii obáv a pesimizmu sa umiestnilo na 5. mieste, v kategórii pravicových hodnotových orientácii dokonca sa dostalo na 3.– 4. miesto spolu s Gréckom (obidve krajiny dosiahli úroveň 31%). V kategórii proti-establišmentových nálad sa SR ocitla na 8. mieste spomedzi 26 skúmaných európskych krajín, čo tiež nie je veľmi povzbudzujúci výsledok.

Údaje z projektu DEREX potvrdzujú, že Slovensko patrí k tým krajinám EÚ, v ktorých dopyt po pravicovo-extrémistickej politike je významným faktorom vnútropolitického vývoja. Dopyt po takejto politike medzi občanmi nie je vôbec zanedbateľný – ide o takmer 11% obyvateľstva. Našťastie, ponuka zo strany politických aktérov extrémistického typu zatiaľ tomuto dopytu celkom nezodpovedá.

Radikálno-nacionalistická SNS vo voľbách 2012 sa do parlamentu nedostala, mnohých voličov jej zobral „ľavicový“ paternalisticko-etatistický Smer-SD, ktorého „národný“ program sa týmto voličom zdal byť vierohodnejší než program SNS. Podpora SNS, meraná v prieskumoch verejnej mienky, sa však v poslednom čase udržuje tesne pod 5-percentnou hranicou voliteľnosti do parlamentu, čo jej dáva určité šance na politický návrat. Svoje volebné výsledky mierne zlepšuje v posledných rokoch extrémistická ĽS-NS – politická odnož Slovenskej pospolitosti (1.33% v roku 2010, 1.58% v roku 2012), zatiaľ sa jej však nedarí presvedčiť potenciálnych sympatizantov, že práve ona je tým správnym nositeľom „národnej“ agendy. Jej intelektuálny a odborný potenciál a mentálna výbava zostávajú zakliesnené niekde na úrovni bandy pouličných bitkárov, dávajúcich priechod svojim antisemitským, rasistickým, xenofóbnym a homofóbnym pudom na protirómskych zhromaždeniach, prostredníctvom útokov na účastníkov GLBT podujatí alebo v anonymných internetových diskusiách.

Otázka však znie, ako dlho ešte bude trvať na Slovensku stav, keď značnú časť potenciálnych voličov extrémistických strán dokážu pomerne efektívne oslovovať menej radikálne, „mainstreamové“ nacionalistické sily. Prehlbujúce sa sociálne a ekonomické problémy, pokračujúce politické turbulencie okolo rómskej menšiny, únava zo „starých“, etablovaných strán a živenie rasistického diskurzu vo verejnom živote môže nahrávať extrémistom, ktorí už dávno majú pripravené vlastné recepty rýchlych a jednoduchých riešení – odobrať sociálne dávky Rómom, vyhnať zo Slovenska všetkých cudzincov, zaviesť diskrimináciu homosexuálnych osôb, uzatvoriť krajinu pred okolitým svetom, vystúpiť z EÚ a NATO, nastoliť korporatívny politický systém namiesto demokratického. Praktická realizácia týchto a iných „riešení“, navrhovaných extrémistami, by mala zhubný účinok na vývoj spoločnosti a krajiny. „Mainstreamové“ demokratické strany by sa preto mali usilovať o skutočnú neutralizáciu faktorov, pôsobiacich v prospech pravicových extrémistov a ich radikálno-nacionalistickej rétoriky. Mali by sa vo svojom voličskom prostredí snažiť o bezpodmienečné zvyšovanie dôvery v demokratické inštitúcie a o znižovanie nacionalistických a rasových predsudkov.

Grigorij Mesežnikov, IVO


Príspevok vychádza v rámci medzinárodného projektu monitorovania extrémizmu a antisemitizmu s osobitným dôrazom na odhaľovanie konšpiračných teórií ako nástroja politickej mobilizácie. Projekt je koordinovaný think-tankom Political Capital Institute (Budapešť). Jednotlivé výskumné a analytické výstupy projektu, týkajúce sa Maďarska, Francúzska, Nórska, Poľska a Slovenska, sú publikované na portáli Deconspirator.com.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Pred Zalom opustili Smer viacerí zakladatelia

Europoslanec Boris Zala zo Smeru požiadal o prerušenie členstva. V strane sú z neho sklamaní a vyťahujú jeho plat v Bruseli.

TECH

Europa má obrovské gejzíry. Život môžeme hľadať bez vŕtania

Vedci pozorovali možné vodné gejzíry.

TECH

Veterinári: Nekupujte mopslíkov a buldočkov, trpia stále viac

Rozsiahle kríženie zväčšuje zdravotné ťažkosti.


Už ste čítali?