„Z jedného som sklamaná a druhého vôbec nepoznám...“

Autor: Inštitút pre verejné otázky | 17.4.2014 o 17:08 | (upravené 25.4.2014 o 15:20) Karma článku: 10,55 | Prečítané:  3239x

Prezidentské voľby sú za nami, výsledky mnohorako analyzované a komentované. Je ešte k tomu čo dodať? Povolebný prieskum IVO a agentúry Focus realizovaný začiatkom apríla predstavuje unikátnu sondu do duše a rozhodovania voličov, ale aj nevoličov. Je tak doplnkom k analýzam volebnej štatistiky, ktoré médiá tentokrát sprostredkovali na doteraz nebývalej profesionálnej úrovni.

Voľby mnohých sklamali nízkou účasťou. V 1. kole prišlo 43,4% oprávnených voličov, na druhom kole sa ich síce zúčastnilo o niečo viac (50,5%), ale ani napínavý duel dvoch kandidátov polovicu oprávnených voličov nepohol k volebným miestnostiam. Prečo ste sa rozhodli v 2. kole nevoliť? Otázka, ktorá má toľko odpovedí, koľko bolo nevoličov. Na základe prieskumu sme sa snažili dopátrať všeobecnejších vzorcov. Dôvody sa dajú sa zoskupiť do štyroch kategórií. Prvú predstavujú vecné argumenty typu – bol som chorý, musela som náhle odcestovať, nemohol som odísť z práce a pod.  Ďalšiu skupinu reprezentuje hlbšia frustrácia, sklamanie z politiky a politikov. O tejto skupine sa dá hovoriť ako o „notorických“ nevoličoch, ktorí týmto spôsobom vyjadrujú svoj postoj k politike. Je to ich hlboké presvedčenie sprevádzané často predstavou, že svojim nevolením vytrestajú tých, ktorí ich sklamali, prípadne aj oklamali. Príliš by som sa na to nespoliehala! Tretiu skupinu tvoria tí, čo sa o politiku nezaujímajú - žiada sa mi dodať - „ešte“ nezaujímajú, keďže je medzi nimi veľa mladých ale už oprávnených voličov. Ich politická socializácia na záujem o veci verejné ešte nedozrela. Z púheho pozorovania môjho okolia (sociálne siete, zloženie volebných komisií, diskusie na školách a pod.) sa opticky mohlo zdať, že mladí sú na voľbách prítomní. Reprezentatívny výskum však ukázal, že vo vekovej kategórii 18 - 24-ročných účasť na 1. kole dosiahla len 22 %, teda tesne nad polovicou celoslovenského priemeru. V 2. kole to bolo 32 %, čiže opäť hlboko pod priemerom. Najsilnejšími vekovými skupinami z hľadiska účasti je staršia stredná generácia (45 - 64 rokov), čiže tí, ktorí zmenu zo socialistických volieb bez výberu na voľby slobodné a demokratické zažili vo veku plnoletosti. Tí, ktorí sa do demokracie už narodili a vyrástli v nej, idú k voľbám menej často. Motivovať mladých ľudí, napr. aj projektmi typu Študentské voľby, ostáva teda pokračujúcou výzvou.

Spomeňme ešte štvrtú skupinu dôvodov nevoličov. Tá viazala svoje rozhodnutie nevoliť na tieto konkrétne voľby. Zahrnuli sme do nej odpovede „nebol vhodný kandidát“, „ani jeden si nezaslúži byť slovenským prezidentom“, „môj kandidát nepostúpil“ a v neposlednom rade aj bilancia ponuky jednou z respondentiek: „z jedného som sklamaná a druhého vôbec nepoznám...“. Tento argument dáva za pravdu tej interpretácii slabého  volebného výsledku premiéra, ktorá tvrdí:  „Ani prezident, ani premiér“.

Graf: Ako volili prvokoloví voliči v druhom kole? (v %)

clanok_foto_257.jpg

Zdroj: IVO/FOCUS, apríl 2014.

Účasť na 2. kole sa zvýšila o viac ako 300 tisíc hlasov.  Tí, ktorí volili v 1. kole, sa vo väčšine prípadov zúčastnili aj kola druhého. Ak predtým volili neúspešného kandidáta, vybrali si z ponuky Fico - Kiska. Andrejovi Kiskovi dalo svoj hlas 56 % voličov R. Procházku, 60 % voličov M. Kňažka a vyše 70 % voličov G. Bárdosa. Roberta Fica podporilo 13 % voličov Procházku (teda o niečo menej, ako na základe dát volebnej štatistiky vypočítal Kamil Gregor z českého portálu KohoVolit.eu). Podobný bol aj podiel voličov, ktorí k Ficovi prešli od Kňažka. Približne štvrtina  „prvokolových“ voličov týchto dvoch kandidátov sa na 2. kole nezúčastnila (Graf).

Prírastkoví voliči rozdelili svoje hlasy takmer presne v pomere finálneho volebného výsledku - 2:3, čiže intenzívna mobilizácia premiéra smerom k voličom Smeru-SD z parlamentných volieb 2012 priniesla len čiastočný úspech.

Účasť na voľbách je základnou a najčastejšou formou občianskej participácie. Je predpokladom, iste nie zárukou, záujmu o výkon zvolených reprezentantov aj počas medzivolebného obdobia. Tento rok nás ešte čakajú voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých je Slovensko opakovaným rekordérom v neúčasti, a voľby komunálne, ktoré boli doteraz tiež vnímané ako tie menej (nie najmenej!) dôležité. Kam sa stratili voliči? – to nie je len akademická otázka, ale reálna obava.

Oľga Gyárfášová

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?