Pohľad do duše voličov Andreja Kisku a Roberta Fica

Autor: Inštitút pre verejné otázky | 27.4.2014 o 11:25 | (upravené 29.4.2014 o 9:54) Karma článku: 11,81 | Prečítané:  47284x

Prezidentské voľby nastavili slovenskej verejnosti zrkadlo, do akého sa dá pozrieť iba raz za čas, práve vďaka slobodným voľbám. Hneď po vyhlásení výsledkov sa vynorilo v médiách a na sociálnych sieťach viacero interpretácií. Jedna konštatovala vyprchávajúcu príťažlivosť niekdajších sľubov premiéra Fica o sociálnych istotách i slabšiu presvedčivosť vyzdvihovania jeho bezkonkurenčných politických skúseností. Podľa druhej nemalá časť verejnosti hlasovala v prospech nastolenia väčšej kontroly vládnej moci, ale aj v prospech priblíženia politiky k jej pôvodnému poslaniu –byť službou občanom. Nechýbal ani ironický komentár úspechu Andreja Kisku ako prejavu idealistickej viery más v zázračný prútik v rukách politického outsidera a nositeľa gýčovitého morálneho dobra. Viacerí analytici upozornili na pokračujúci trend presadzujúci sa nielen na Slovensku: že po parlamentných voľbách 2012, ktoré priniesli nástup tzv. alternatívnej politiky založenej na znechutenosti a odpore k tradičným stranám a ich predstaviteľom, zasiahla na jar 2014 táto vlna aj rozhodovanie občanov o budúcej hlave štátu.

Vari ešte nikdy nemali občania na Slovensku takú možnosť zorientovať sa vo volebnom správaní v rozličných sociálnych prostrediach. Umožnili to kvalifikované a zrozumiteľné analýzy volebnej štatistiky i dát z reprezentatívnych výskumov, ktoré priniesli viaceré denníky. K úplnejšiemu obrazu ešte chýbali empiricky podložené poznatky o tom, na základe čoho sa vlastne voliči rozhodovali v druhom kole a ako oni sami hodnotili výsledok volieb. Túto medzeru začiatkom apríla vyplnil reprezentatívny výskum IVO a agentúry FOCUS na vzorke 1 056 respondentov.

Pestrá zmes povolebných pocitov

Neočakávane presvedčivé víťazstvo Andreja Kisku, človeka s bohatými životnými skúsenosťami, no nie z politiky, ktorý sa rozhodol poľudštiť ju „zhora“, a hneď z toho najvyššieho poschodia, vyvolalo protichodné reakcie. Ako sa dalo predpokladať, voliči budúceho prezidenta boli takmer unisono spokojní (96 %) a prívrženci R. Fica naopak nespokojní (86 %). Politicky pasívni respondenti, ktorí neuplatnili svoj hlas, to však videli oveľa rôznorodejšie: v ich reakciách boli namiešané v prekvapujúco vyvážených dávkach pocity uspokojenia (36 %), zármutku (28 %) i nevyhranenej ľahostajnosti (36 %).

Celkovo prijala výsledok volieb s uspokojením takmer polovica verejnosti. Treba zdôrazniť, že skupina 47 % spokojných občanov značne presiahla elektorát zvoleného prezidenta, ktorý predstavoval približne 30 % zo všetkých právoplatných voličov. Na druhej strane aj nespokojnosť vyše dvoch pätín verejnosti (43 %) dvojnásobne prevýšila okruh voličov neúspešného kandidáta R. Fica (21 % právoplatných voličov). A napokon nevyhranený postoj zaujalo zvyšných 20 % občanov.

Čo vlastne priviedlo k urnám voličov budúceho prezidenta

Zo spontánnych odpovedí respondentov, ktorí v druhom kole podporili Andreja Kisku, možno vyabstrahovať dva kľúčové okruhy dôvodov, ktoré ich k tomu viedli. Prvý má skôr systémovú povahu: odráža ich znepokojenie nad stavom politiky a narušenou deľbou moci štáte, ktoré vyústilo do ich snahy zabrániť Smeru-SD mocensky ovládnuť štát. Druhý okruh dôvodov vyviera z pozitívneho hodnotenia osobných kvalít Andreja Kisku a možno ho v skratke charakterizovať ako snahu podporiť dobrého prezidentského kandidáta. Tabuľka 1 obsahuje podrobnejšiu informáciu o argumentoch, aké uvádzali respondenti v rámci prvého i druhého okruhu. 

Tabuľka 1
„Prečo ste sa rozhodli v 2. kole voliť A. Kisku?“ (motivácia voličov A. Kisku podľa ich spontánnych výrokov - v %)

A.
Zabrániť
Smeru-SD
mocensky
ovládnuť štát
Aby sa Fico nestal prezidentom 23

5353

53

5353

Aby Smer neovládol celý štát 12
Aby politika väčšmi slúžila občanom, aby bolo viac spravodlivosti 10
Lebo neuspel môj kandidát z 1. kola 8
B.
Podporiť
kvalitného
kandidáta
Ľudskosť, sympatickosť, slušnosť, tolerancia, nekonfiktnosť 23 47
Nezávislosť, nestraníckosť 18
Dobročinnosť, nezištnosť, empatia, snaha pomáhať iným 4
Finančná úspešnosť, nezávislosť , neskorumpovateľnosť 2

Zdroj: IVO/FOCUS, apríl 2014.

„Len nie Fico“

Prvý okruh argumentov – zabrániť mocenskej expanzii Smeru-SD – zaznel z úst 53 % Kiskových voličov. Do tejto skupiny možno zaradiť viacero názorových prúdov. Najväčšia časť (23%) sa priznala k voľbe „proti Ficovi“ („ja som volil preto, aby Fico nevyhral“; „radšej jeho, ako keby nám vládli komančovia“; „keď chcem byť úprimná, volila som proti Ficovi – keby sa tam dostal Kňažko či Procházka, volila by som ich“). Respondenti pritom často argumentovali premiérovou aroganciou, nedodržiavaním slova, nedostatočnou nezávislosťou i neústretovosťou voči menšinám („veľmi mu narástol hrebienok“, „nech neuteká od zodpovednosti a pekne si dokončí, čo sľúbil“; „chcel sa zašiť na teplé, bezkonfliktné miesto“; „Fico by nebol dobrý prezident, lebo je ovplyvňovaný finančnými skupinami a robí im ústupky“; „lebo nemá rád nás Maďarov“).

Ďalších 12 % volilo Kisku preto, lebo si neželali, aby sa Smer-SD zmocnil aj prezidentského úradu („Fica je už všade plno“; „nechcem vládu jednej strany, to tu už bolo a nebolo to dobré“; „aby to u nás nebolo ako v Rusku, kde Putin drží všetko“).

Desať percent voličov Kisku viedla pozitívna vízia – túžba po naplnení ideálu politiky ako služby občanom, po posilnení spravodlivosti v štáte, po „lepšom živote na Slovensku“.

Napokon 8 % voličov A. Kisku podporilo preto, lebo bol pre nich druhou voľbou v poradí, keďže ich kandidát neuspel („môj kandidát nepostúpil, tak som volila primeraného kandidáta“ „odporučil ho môj kandidát z prvého kola“; „chcel som Procházku, ale keď to takto vyšlo, volil som Kisku“). Dalo by sa povedať, že títo voliči pristúpili k prvému kolu ako k neoficiálnym primárkam na „neficovskej“ strane politickej scény.

„Lebo Kiska“

Druhý okruh dôvodov v prospech voľby A. Kisku sa už týkal ponuky, ktorú osobnosť tohto kandidáta predstavovala: 47 % odpovedí zdôrazňovalo jeho kvality osvedčené počas doterajšej životnej cesty. Na prvom mieste (23 %) bodovali jeho charakterové vlastnosti – slušnosť, ľudskosť, sympatickosť, tolerancia, nekonfliktnosť, čo sa podľa respondentov prejavilo aj v jeho dôstojnej reakcii na nevyberané útoky súpera počas kampane („slušný človek, nikoho neočierňuje“; „nie je hulvát“; „človek s chrbtovou kosťou“; „sympatický, rozumný, neskazený korupciou“).

Druhou najčastejšie vyzdvihovanou prednosťou A. Kisku bol fakt, že bol občianskym kandidátom – zavážila jeho politická nezávislosť, nestraníckosť, nezaťaženosť politickou minulosťou („nová tvár, bez politickej minulosti“ – 18 %). Až za týmito dvom atribútmi so značným odstupom nasledujú ďalšie dve silné stránky kandidáta – jeho dobročinnosť a záujem o pomoc ľuďom, ktorí to potrebujú („človek, ktorý dáva nádej aj chudobným“; „filantrop“ – 4 %) a jeho ekonomická zdatnosť, finančná nezávislosť, a teda aj šanca, že nebude zneužívať svoje postavenie na obohacovanie sa („vypracoval sa z nuly“; „má dosť peňazí, nebude toľko okrádať republiku“; má dosť, hádam nebude zbíjať“ – 2 %).

Názorové odlišnosti v Kiskovom tábore

Toľko celkový pohľad na dôvody, pre ktoré voliči v druhom kole uprednostnili A. Kisku. Pravda, ako ukazuje graf 1, váha prvej a druhej skupiny dôvodov sa u voličov odlišovala podľa toho, či si ich podporu získal už pred prvým kolom alebo až neskôr. U ľudí, ktorí ho od začiatku pokladali za najvhodnejšieho kandidáta, dominuje oceňovanie jeho pozitívnych vlastností (65 %) nad zdôrazňovaním politickej nutnosti zabrániť mocenskej expanzii Smeru-SD (35 %).

Takmer zrkadlovo opačné bolo rozloženie argumentov medzi prívržencami Kiskových najsilnejších protikandidátov z prvého kola, R. Procházku a M. Kňažka, ale aj medzi prvokolovými nevoličmi. Miera identifikácie s A. Kiskom je u týchto ľudí slabšia, a preto sa zriedkavejšie odvolávali na jeho osobné kvality. Túžbou prispieť k porážke R. Fica a k dosiahnutiu väčšej kontroly vládnej moci vysvetľovalo svoje rozhodnutie v druhom kole až 68 % pôvodných voličov R. Procházku, 60 % voličov M. Kňažka a 66 % z tých, čo sa na prvom kole volieb nezúčastnili. Iba u prvokolových voličov Gy. Bárdosa boli oba dva druhy argumentov v rovnováhe.

Graf 1
"Prečo ste sa rozhodli v druhom kole voliť Andreja Kisku? (kľúčové zdôvodnenia vybraných skupín voličov podľa spontánnych odpovedí respondentov – v %)



Zdroj: IVO/FOCUS, apríl 2014.

Stojí za zmienku, že najnižšia miera osobnej identifikácie s A. Kiskom u prvokolových voličov R. Procházku sa premietla aj do ich najrezervovanejšieho hodnotenia výsledku volieb. Veľmi spokojných bolo len 29 % z nich, kým 65 % bolo spokojných iba čiastočne a 6 % dokonca neskrývalo nespokojnosť.

Z pochopiteľných dôvodov panovala najvyššia miera spokojnosti medzi ľuďmi, ktorí sa pre A. Kisku rozhodli už v prvom kole (73 % veľmi spokojných a 27 % čiastočne spokojných). Veľká spokojnosť však prevažovala nad čiastočnou aj u voličov Gy. Bárdosa (63 % veľmi a 37 % čiastočne spokojných) a M. Kňažka (56 % : 41 %).

Prednosti kandidáta Fica očami jeho voličov

Dôvody, pre ktoré časť občanov v druhom kole podporila R. Fica, sa zakladali najmä na pozitívnom hodnotení jeho politického výkonu a osobnosti. Až 55 % z nich v ňom videlo skúseného politika, ktorý sa osvedčil doma i v zahraničí; niektorí vyzdvihovali jeho právnické znalosti, diplomatické a štátnické vystupovanie, iným imponovalo jeho líderstvo, ako aj jeho čitateľnosť a predvídateľnosť – v dobrom i zlom („už ho poznám a viem, aký je“; „lepšie zlo, ktoré poznáte, ako zlo, ktoré nepoznáte“). Ďalším 28 % Ficových voličov bol jednoducho sympatický: argumentovali tým, že mu ľudia dôverujú. Zaujímavé je, že iba 5 % na ňom oceňovalo sociálne cítenie a ľavicovosť („zvyšuje dôchodky a myslí na starších“; „pretože zaviedol vianočné príspevky pre dôchodcov“). Napokon 4 % Ficových voličov sa otvorene hlásili k straníckej lojalite: hlasom pre Fica chceli opätovne potvrdiť svoju tradičnú vernosť Smeru-SD, v ktorom videli záruku politickej stability.

Zabrala však aj negatívna kampaň proti A. Kiskovi: 5 % Ficových voličov chcelo premiéra za prezidenta najmä preto, aby nevyhral Kiska, ktorému pod vplyvom démonizujúcej antikampane prisudzovali rozličné neduhy, najmä úžerníctvo, okrádanie ľudí a príslušnosť k scientologickej sekte („proste mi viac pasoval ako ten okrádač ľudí cez splátkové spoločnosti“).

Ako kuriozitu uveďme, že kresťanské cítenie R. Fica, účelovo zdôrazňované v o kampani, sa medzi dôležité dôvody podpory tohto kandidáta vôbec nedostalo.

xxx

Sklamanie voličov R. Fica z porážky ich favorita bolo o to väčšie, o čo väčšmi kampaň vyzdvihovala jeho politickú superioritu. Apel jeho kampane na občanov, aby volili s rozvahou (a teda aby sa rozhodli v jeho prospech) nedokázal pritiahnuť širší okruh ľudí nepatriacich medzi podporovateľov Smeru-SD. Naopak, zdravý rozum priviedol dostačujúci počet ľudí k opačnému rozhodnutiu – uprednostniť prezidentského kandidáta, ktorý nebude musieť vymieňať stranícku košeľu za prezidentský kabát. Aj za cenu toho, že nová hlava štátu bude musieť absolvovať intenzívny proces politického učenia.


Zora Bútorová

Autorka je sociologička, pracuje v Inštitúte pre verejné otázky

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?