Českí stredoškoláci by do EP poslali Pirátov, slovenskí Kotlebu s Golonkom

Autor: Inštitút pre verejné otázky | 19.5.2014 o 0:00 | (upravené 19.5.2014 o 0:34) Karma článku: 10,18 | Prečítané:  16491x

Preferencie stredoškolákov, tak ako ich ukázali výsledky modelových Študentských volieb do EP, sa značne odlišujú od preferencií právoplatných voličov. V Českej republike sa však stredoškoláci v študentských voľbách do EP odklonili od „dospelých“ voličov ešte väčšmi – najväčšmi ich upútala Česká pirátska strana, až za ňou skončila vládna ANO Andreja Babiša, ČSSD, ktorá zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách v roku 2013, skončila až trinásta! 

Slovenskí stredoškoláci by do europarlamentu poslali kandidátov šiestich strán – Smeru-SD, Ľudovej strany Naše Slovensko, OĽaNO, SaS, KDH a SMS (Strany moderného Slovenska). Vyplynulo to z minulotýždňových Študentských volieb do Európskeho parlamentu.

Do druhých Študentských volieb Inštitútu pre verejné otázky sa zapojilo 62 stredných škôl v SR (29 gymnázií a 33 stredných odborných škôl a obchodných akadémií; 40 z nich bolo štátnych, 14 cirkevných a 8 súkromných), na ktorých spomedzi 13 498 oprávnených voličov nad 15 rokov hlasovalo 6 175 študentov, ktorí odovzdali 5 827 platných hlasov. Volebná účasť bola 45,75 %. Regionálne rozdelenie zúčastnených škôl bolo rovnomerné z hľadiska počtu škôl aj oprávnených voličov (východ 24 škôl, Bratislava + západ 23 škôl,  stred 15 škôl).

Volebné výsledky sa v závislosti od typu školy mierne líšili – z tabuľky vyplýva, že na všetkých typoch škôl by sa do europarlamentu dostali len OĽaNO a SaS. Smer-SD by neuspel napríklad na cirkevných školách, ĽS Naše Slovensko zasa na súkromných školách.

Strany nad 5 % podľa jednotlivých typov škôl

Stredoškoláci by do Európskeho parlamentu poslali nasledujúcu trinástku: za Smer-SD by to boli  Maroš Šefčovič, Monika Flašíková-Beňová a Katarína Neveďalová, za Ľudovú stranu Naše Slovensko  Martin Kotleba, Vladimír Hagara a Ivan Bielik, za OĽaNO Jozef Viskupič a Branislav Škripek, za SaS Richard Sulík a Lucia Nicholsonová, za KDH súčasní europoslanci Anna Záborská a Miroslav Mikolášik a prekvapujúco za Stranu moderného Slovenska jej volebný líder Jozef Golonka. Šiesti z úspešných kandidátov by sa pritom do europarlamentu prekrúžkovali. Je to aj dôsledok faktu, že stredoškolákov prednostné hlasovanie oslovilo – využili až dve tretiny všetkých prednostných hlasov.

20 najúspešnejších kandidátov podľa prednostných hlasov

Poznámka: Tučne zvýraznení kandidáti by sa dostali do EP.

Výsledky Študentských volieb do Európskeho parlamentu ukázali nadštandardne vysokú účasť, čo môže súvisieť s modelovanými podmienkami realizácie volieb – aj keď oproti študentským voľbám prezidenta SR sme zaznamenali pokles účasti o necelých 10 percentuálnych bodov.

Študenti využili celú širokú ponuku 29 kandidujúcich strán, "vďaka" čomu prepadlo 49,8 % odovzdaných hlasov (6 strán, ktoré sa dostali do EP, získalo spolu len 50,2 % hlasov). Z trinástich slovenských mandátov v EP by 9 mandátov podľa stredoškolákov získali parlamentné strany a 4 mandáty mimoparlamentné strany. Dve parlamentné strany – Most-Híd a SDKÚ-DS neuspeli – zatiaľ čo prvá tesne (Most-Híd získal 4,53 %), druhá prepadla výrazne (SDKÚ-DS len s 2,93 %). Výsledok víťazného Smeru-SD kopíruje výsledok jeho predsedu Roberta Fica v Študentských voľbách prezidenta SR z marca – Fico vtedy získal 10,51 % hlasov. Tesne pred bránami europarlamentu však nechali stredoškoláci projekt Daniela Lipšica NOVA – chýbalo im šesť hlasov. Pomer hlasov pre strany, ktoré majú parlamentnú históriu (Smer-SD, OĽaNO, KDH, SaS, NOVA, Most-Híd, SDKÚ-DS, SNS, SMK, KSS, SZ) k ostatným stranám bol 57 % : 43 %

 

Čo znamenajú tieto výsledky?

Výsledky Študentských volieb nie sú predikciou pre regulárne voľby do Európskeho parlamentu, ani verným obrazom volebných preferencií starších generácií. Projekt Študentských volieb nie je prieskumom voličských preferencií, jeho podstatou je realizácia modelovaných volieb, ktoré sa čo najviac približujú reálnej situácii v riadnych voľbách. To znamená, že na prihlásených školách si vytvoria volebné komisie (traja študenti v spolupráci s pedagogickým garantom), ktoré na škole zabezpečia vyčlenenie volebnej miestnosti, inštaláciu volebnej urny, plenty, zostavia voličské zoznamy (pre potreby projektu študenti nad 15 rokov), IVO im na základe týchto zoznamov zašle zodpovedajúci počet hlasovacích lístkov. V stanovený deň sa na všetkých školách realizuje akt volieb, volebné komisie následne spočítajú výsledky a zápisnice z volieb zašlú na spracovanie do IVO.

Simulované Študentské voľby majú o. i. za cieľ urobiť prvý krok k tomu, aby si mladí ľudia vybudovali návyk volenia. Podľa príkladu z Českej republiky, prvovoliči, ktorí prešli podobným projektom, sa častejšie zúčastnili svojich prvých volieb (o 6 %) ako tí, čo si predtým voľby „nanečisto“ nevyskúšali.

Mladí ľudia chodia voliť menej často všade na svete, pretože sa o politiku zaujímajú menej – v SR sa len v roku 1998, keď boli parlamentné voľby sprevádzané silnou mobilizačnou kampaňou, podarilo dostať volebnú účasť mladých ľudí na úroveň priemeru za všetkých voličov. Teórie faktorov volebnej účasti pritom potvrdzujú dôležitosť vytvorenia si volebného návyku v mladom veku – kto raz volil, sa s väčšou pravdepodobnosťou zúčastní aj na ďalších voľbách. Nevolenie, rovnako ako volenie je zvyk.

Cieľom projektu Študentské voľby preto je bližšie zoznámiť študentov stredných škôl v SR so základnými demokratickými princípmi fungovania spoločnosti a zvýšiť informovanosť a povedomie o fungovaní volebných systémov. Ambíciou projektu je tiež vtiahnuť túto skupinu intenzívnejšie do verejného priestoru a zvýšiť jej občiansku angažovanosť prostredníctvom realizovania modelových volieb. časti nastupujúce generácii, ktorá sa Študentských volieb zúčastnila. 

Súčasťou projektu Študentské voľby 2014 sú troje študentské voľby – okrem pilotných volieb prezidenta SR a Študentských volieb do Európskeho parlamentu to budú v novembri Študentské komunálne voľby.

 

Stredoškoláci vz. reálni voliči

Preferencie stredoškolákov, tak ako ich ukázali výsledky modelových Študentských volieb do EP, sa značne odlišujú od preferencií právoplatných voličov. Ukazuje to napríklad porovnanie s v piatok zverejnenými výsledkami reprezentatívneho prieskumu MVK. Volebná účasť sa podľa tohto prieskumu odhaduje na približne 20 %, oproti ktorým bola účasť stredoškolákov v modelových eurovoľbách viac ako dvojnásobná. Podľa prieskumu MVK by v EP mal získať Smer-SD 6 kresiel (37,6 %); OĽaNO a KDH po 2 kreslá (10 %, resp. 8,9 %), Most-Híd, NOVA-KDS-OKS a SDKÚ-DS po jednom kresle (7,9 %, resp. 6,2 %, resp. 5,8 %).

Tu stojí za zmienku, že v Českej republike sa stredoškoláci v študentských voľbách do EP odklonili od „dospelých“ voličov ešte väčšmi – najväčšmi ich upútala Česká pirátska strana, až za ňou skončila vládna ANO Andreja Babiša, potom opozičná TOP O9. ČSSD, ktorá zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách v roku 2013, skončila až trinásta!

Bolo by zaujímavé – a vzorka 1 067 respondentov vo výskume MVK to umožňuje – zistiť, či sa v preferenciách najmladších oprávnených voličov (nad 18 rokov) prejavujú náznaky trendov zaznamenaných v študentských voľbách – najmä výrazne nižšia podpora Smeru-SD a výrazne vyššia podpora ĽS-NS, ako aj zvýšená podpora ďalšej mimoparlamentnej strany SMS reprezentovanej J. Golonkom – na rozdiel od nižšej podpory „zavedených“ strán, ako je KDH, NOVA-KDS-OKS, Most-Híd a SDKÚ-DS.

Študentské voľby totiž naznačujú, že stredoškoláci na Slovensku boli zasiahnutí všeobecnejším trendom – na jednej strane zvýšenou inklináciou k nacionalistickým, autoritárskym a euroskeptickým stranám (najmä ĽS-NS a z hľadiska euroskepticizmu aj SaS) a na druhej strane slabým záujmom o „zavedené“ politické strany ponúkajúce tradičné riešenia. Provokatívna protieurópska, xenofóbna (najmä protirómska, ale aj protimaďarská a antisemitská) rétorika a symbolické gestá Kotlebovcov nielen upútavajú pozornosť budúcich voličov, ale im svojom radikálnosťou aj imponujú: ponúkajú jednoduché a rýchle recepty – či skôr pseudoriešenia. Spomedzi parlamentných strán dokázala stredoškolákov nadštandardne zaujať aj SaS, ktorá počas kampane prichádza s bombastickými tézami, ale aj putovným politickým eurokabaretom.

10 najúspešnejších strán podľa krajov

Poznámka: Tučne zvýraznené strany by sa v jednotlivých krajoch dostali do EP.

Varovným signálom je skutočnosť, že ĽS-NS by poslali do parlamentu stredoškoláci vo všetkých krajoch okrem Trnavského – teda v siedmich z ôsmich krajov. Fenomén „Kotleba“ – na kandidátke explicitne pripomenutý menom inak neznámeho brata župana Banskobystrického kraja – sa teda „prelial“ zo „srdca Slovenska“ do oveľa širšieho prostredia. Skutočnosť, že ĽS-NS získala jasné prvenstvo v oboch krajoch východného Slovenska, zrejme svedčí predovšetkým o nízkej dôvere mladých ľudí v schopnosť vládnej strany, ale aj politickej opozície riešiť tzv. rómsku otázku. Alarmujúca je aj príťažlivosť tejto strany medzi stredoškolákmi v Nitrianskom, Banskobystrickom a Trenčianskom kraji, kde sa umiestnila na druhej priečke za Smerom-SD. Výrazne slabšie zaujala mladých ľudí v Bratislavskom, Žilinskom a najmä Trnavskom kraji.

Na druhej strane treba upozorniť, že mladí ľudia na Slovensku nenachádzajú medzi politickými stranami takú, ktorá by sa vyznačovala jasnou, konzistentnou podporou sociálno-liberálnej, zelenej a alternatívnej agendy. Napríklad OĽaNO upútava väčšmi pozornosť verejnosti vypätým kresťanským fundamentalizmom a homofóbnymi vystúpeniami svojho konzervatívneho krídla (Kuffa, Škripek), ako by dala naplno zaznieť „zelenému posolstvu“ poslancov ako M. Huba, J. Mičovský či kandidát na europoslanca M. Kravčík. O tom, že pre podporu zelenej alternatívy existuje medzi stredoškolákmi záujem, svedčia bezmála 4 % pre značne nevýraznú Stranu zelených (a takmer 7 % v Bratislavskom kraji). 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?