Utekajú utečenci aj zo Slovenska? Úvahy nad situáciou ľudí s medzinárodnou ochranou

Autor: Inštitút pre verejné otázky | 17.12.2014 o 12:30 | Karma článku: 2,93 | Prečítané:  997x

V tomto texte sa zaoberáme ľuďmi s udelenou medzinárodnou ochranou na Slovensku. Blog vznikol ako súčasť projektu  Tajomstvá z denníkov migrantov na okraji: viac inklúzie pre ľudí s medzinárodnou ochranou, ktorý reaguje na pretrvávajúce bariéry a problematickú participáciu migrantov s udelenou medzinárodnou ochranou v spoločnosti.

S podporou Nadácie otvorenej spoločnosti a Finančného mechanizmu EHP 2009 – 2014 ho v období od septembra 2014 do júna 2015 realizuje Inštitút pre verejné otázky.

Nútená migrácia predstavuje jeden z typov migračných pohybov obyvateľstva, pri ktorom je prítomný prvok donútenia k odchodu kvôli ohrozeniu života a živobytia z klimatických dôvodov alebo dôvodov spôsobených činnosťou človeka[1]. Vo svojej podstate ide o humanitárny typ migrácie, kedy ľudia utekajú zo svojej krajiny pôvodu pod hrozbou prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo sú v krajine pôvodu prenasledovaní za uplatňovanie politických práv a slobôd[2] a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť späť. V bežnom jazyku sú títo ľudia označovaní aj ako „utečenci“. 

Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov – UNHCR – dosiahol počet ľudí, ktorí sú nútení opustiť svoje domovy v júni 2014 viac než 50 miliónov[3]. Takýto vysoký počet ľudí na úteku sa vyskytol prvýkrát od druhej svetovej vojny. Ide najmä o ľudí utekajúcich z krajín, ktoré sú v konfliktných zónach, napr. z Afganistanu, Pakistanu, Sýrie, Iraku, Líbye, Somálska, Sudánu, atď. Napriek tomuto narastajúcemu počtu utečencov vo svete Slovensko ďalej zaznamenáva pokles žiadateľov o azyl, pričom ani pri udelených azyloch nemožno hovoriť o zvyšujúcom sa počte.

Slovenská republika môže udeliť žiadateľovi o medzinárodnú ochranu buď azyl alebo, od roku 2007, aj tzv. doplnkovú ochranu. Azyl predstavuje stabilnú ochranu, keďže držitelia azylu získavajú súčasne i trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a približne rovnaké práva ako občania Slovenskej republiky. Doplnková ochrana, najprv udelená na jeden rok s následnou možnosťou predlžovania na dva roky s udelením prechodného pobytu, je statusom neistým a nestabilným – držitelia a držiteľky nemajú istotu, že Migračný úrad SR nevyhodnotí ich situáciu v krajine pôvodu za stabilizovanú a nepošle ich do krajiny pôvodu. Takáto situácia môže nastať i po niekoľkoročnom pobyte na Slovensku, kedy si jednotlivec našiel prácu, naučil sa jazyk a usadil sa. 

Migranti s udelenou medzinárodnou ochranou

V blogu sa zamýšľame predovšetkým nad situáciou ľudí, ktorí mali to „šťastie“ a medzinárodná ochrana im, mnohým až po niekoľkoročnom čakaní a neistote, udelená bola. Zameriame sa na to, aká je ich veková štruktúra, regionálne rozloženie, ale aj celkový počet a miera udelenia medzinárodnej ochrany[4]. Hlbším aspektom integrácie ako aj bariéram v integrácii sa budeme venovať v ďalších textoch.

Nie je neznámou, že Slovenská republika je pomerne reštriktívna pri výbere osôb, ktorým sa medzinárodná ochrana udeľuje[5]. Z celkového počtu žiadostí o azyl je azyl udelený len minimu osôb. Oficiálne štatistické údaje Ministerstva vnútra SR[6] uvádzajú, že napríklad v roku 2013 z celkového počtu 441 žiadateľov bol azyl udelený iba 15 osobám a doplnková ochrana 34 osobám (tabuľka 1). V roku 2014 (do konca októbra 2014) bolo 248 žiadateľov o azyl, z ktorých bol azyl udelený šiestim a doplnková ochrana 85 osobám. Pokiaľ sledujeme dlhodobejší vývoj v oblasti udeľovania medzinárodnej ochrany, vidíme, že počet žiadostí o azyl (hlavne po vstupe Slovenska do EÚ a vstupe do Schengenského priestoru v roku 2007, kedy začala byť uplatňovaná dôslednejšia ochrana hraníc) značne klesol: 

Za celé obdobie samostatnej Slovenskej republiky žiadalo o azyl 57 908 osôb, pričom bolo udelených 637 azylov a 617 doplnkových ochrán. Z osôb, ktorým bol udelený azyl, získalo 226 osôb aj slovenské občianstvo[7]. Ide teda o pomerne malú skupinu ľudí. Migračný úrad Ministerstva vnútra SR eviduje, kde majú ľudia s udelenou medzinárodnou ochranou registrovaný pobyt v danom roku, a o aký typ pobytu ide. Na základe týchto údajov vieme povedať, že ku koncu roka 2013 žilo na území SR 374 osôb s udelenou medzinárodnou ochranou (tabuľka 2). Je to v porovnaní s počtom celkovo udelených ochrán pomerne malé číslo.

Tieto údaje naznačujú, že viacerí jednotlivci, ktorí získali na Slovensku medzinárodnú ochranu, postupne Slovensko opúšťajú. Môžeme len predpokladať, že odchádzajú do krajín Západnej Európy, keďže mnohí z nich majú v týchto krajinách širšiu rodinu a sociálne siete priateľov a vidia tam pre seba lepšiu perspektívu (aj z hľadiska jazyka – keďže mnohí utečenci ovládajú plynule angličtinu alebo iný cudzí jazyk). Aj súčasné zistenia takto potvrdzujú závery skorších výskumov a analýz[8], podľa ktorých sú za odchodmi utečencov zo Slovenska hlavne faktory ako napríklad podstatne vyššie mzdy v krajinách západnej Európy, početnejšie a etablovanejšie komunity krajanov, spomenuté sociálne siete, širšie a efektívnejšie možnosti integračnej podpory a aj „demotivujúce“ faktory na strane Slovenska. Medzi ne patria napríklad chýbajúce alebo nedostatočne efektívne integračné programy, problémy na trhu práce a negatívna percepcia migrantov slovenskou spoločnosťou.

Odkiaľ prichádzajú?

Zastúpenie štátnych príslušností medzi ľuďmi s priznaným azylom a doplnkovou ochranou kopíruje vývoj politickej či krízovej situácie vo svete. Za obdobie predchádzajúcich siedmych rokov (tabuľka 3) bol azyl udelený najmä osobám z Afganistanu, Iraku, Iránu, z Kuby alebo zo Somálska.

Podobne to bolo aj v prípade udelení doplnkovej ochrany. V období posledných siedmych rokov udelila Slovenská republika doplnkovú ochranu najmä štátnym príslušníkom Somálska, Afganistanu a Iraku (tabuľka 4). Menšie zastúpenie mali štátni príslušníci krajín ako Eritrea, Irán, Sýria, Kuba či Arménsko.

Kde na Slovensku ľudia s medzinárodnou ochranou žijú?

Pokiaľ ide o regionálne zastúpenie osôb s medzinárodnou ochranou, ako ukazuje nasledujúca tabuľka (tabuľka 5), viac ako polovica ľudí s medzinárodnou ochranou (cca 53 %), žije v širšom okolí Bratislavy. Okrem toho je väčšie zastúpenie aj v ďalších okresoch západného Slovenska napríklad v Senci (10 osôb) či v Trnave (32 osôb). Toto regionálne zastúpenie je pravdepodobne výsledkom lepších ekonomických i integračných možností pre utečencov v týchto častiach Slovenska. Ďalšie zastúpenie majú ľudia s medzinárodnou ochranou na východnom Slovensku v okresoch Košice I-IV, spolu 52 osôb. Je potrebné zdôrazniť, že regionálne zastúpenie ľudí s medzinárodnou ochranou je aj výsledkom administratívnych procedúr. Migračný úrad totiž „prideľuje“, na základe vlastného uváženia, novo-udeleným držiteľom azylu alebo doplnkovej ochrany integračnú podporu v rôznych častiach Slovenska (Zvolen, Žilina, Košice) a tí sa následne v danej časti Slovenska aj usádzajú.

Kto vlastne ľudia s medzinárodnou ochranou sú?

Na základe dostupných štatistických údajov vieme povedať, že ako medzi žiadateľmi o azyl, tak aj v skupine ľudí s udelenou medzinárodnou ochranou, dominujú muži (tabuľka 6). V roku 2013 bolo zastúpenie mužov a žien v pomere 83 % ku 17 % (308 mužov a 66 žien). Z hľadiska veku dominovali ročníky mladšie, a to vo veku do 44 rokov. Tieto údaje naznačujú, že utekajú skôr ľudia v aktívnom veku – majú víziu prežiť väčšiu časť svojho života v bezpečí a súčasne väčšiu schopnosť mobility. Môžeme sa len domnievať, že častejšie prichádzajú muži, pričom ak majú v krajinách pôvodu svoje rodiny, neskôr sa snažia požiadať o zlúčenie s ňou. Osoby v preddôchodkovom a dôchodkovom veku sú v tejto skupine zastúpené minimálne. Pomerne veľké zastúpenie majú aj maloleté osoby a mladiství (osoby vo veku do 24 rokov mali napríklad v roku 2013 zastúpenie v skupine držiteľov medzinárodnej ochrany až viac ako 30 %).

Z dostupných údajov nevieme vyčítať, aké zastúpenie majú rodiny s deťmi, a aké samostatní jednotlivci a jednotlivkyne. Z praxe však vieme, že nútená migrácia celých rodín aj maloletých bez sprievodu je tiež pomerne bežným javom. 

Ekonomická integrácia

Účasť na trhu práce je pre ľudí s udelenou medzinárodnou ochranou základom pre plnohodnotnú participáciu v spoločnosti. Mnohí a mnohé, napriek legálnej oprávnenosti participovať na trhu práce, si zamestnanie hľadajú len veľmi ťažko, alebo ich práca nemá atribúty plnohodnotného a dôstojného zamestnania. Častejšie prijímajú prekérne podmienky práce, využívajú neštandardné formy práce (napríklad na dohodu o vykonaní práce, krátkodobé pracovné zmluvy, prácu cez agentúry dočasného zamestnania) a častejšie sú ohrození zneužívaním na trhu práce. Dostupné údaje pokrývajú len osoby s udeleným azylom a nezahŕňajú tých, ktorí už majú udelené štátne občianstvo SR ani osoby s priznanou doplnkovou ochranou. Ekonomická aktivita je pre azylantov ústredná a to potvrdzujú aj údaje z registra Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Z celkového počtu azylantov s registrovaným pobytom v SR (trvalý alebo dlhodobý pobyt) bolo evidovaných na úrade práce ako uchádzačov o zamestnanie len zanedbateľné množstvo osôb – ku koncu roka 2013 to bolo iba 8 osôb (tabuľka 7).

Nezamestnanosť je u tejto skupiny, z pohľadu štatistík, minimálna aj napriek nárastu z dvoch nezamestnaných evidovaných osôb k 31.12.2009 na osem osôb v roku 2013. Nemusí to však odrážať reálnu situáciu – nie všetci nezamestnaní sa registrujú na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie. Zároveň mnohí a mnohé síce pracujú, avšak na prekérnych pracovných miestach[9], ktoré im nemusia zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň. Z pohľadu štatistík zamestnanosti UPSVAR eviduje ako zamestnancov približne polovicu zo všetkých azylantov (tabuľka 7). Aj v tomto prípade však platí, že pravdepodobne oficiálne štatistiky nepokrývajú všetkých pracujúcich – nezahŕňajú napríklad živnostníkov a živnostníčky ako ani tých, ktorí participujú v tzv. „šedej“ zóne ekonomiky. Podobne ako aj u iných skupín obyvateľstva patrí k vážnym problémom tejto skupiny znevýhodnená pozícia na trhu práce a ohrozenie chudobou aj napriek ekonomickej participácii (tzv. pracujúci chudobní). Príjem z ekonomickej aktivity často nepostačuje na zabezpečenie životných potrieb a vzniká takto „začarovaný kruh“, ktorí môžu len ťažko prekonať. Na jednej strane teda pretrváva snaha o nezávislosť a zabezpečenie si dôstojného života, na druhej existujú bariéry vedúce k ohrozeniu sociálnou exklúziou a chudobou. 

Integračná podpora

Podpora utečencov je kľúčovým komponentom medzinárodnej ochrany, pretože bez nej by nemali veľkú šancu sa plne zapojiť do spoločnosti. Ich „štartovacia“ čiara je v porovnaní s inými migrantmi veľmi znevýhodnená, keďže nemajú so sebou potrebné doklady k preukázaniu vzdelania, chýbajú im podporné sociálne siete (rodina, priatelia) a finančný kapitál. V neposlednom rade sú títo ľudia často traumatizovaní svojou skúsenosťou s útekom z krajiny pôvodu a teda nútenou migráciu, ktorej predchádzali rozličné okolnosti. Viacerí počas úteku z krajiny pôvodu zaplatili veľkú sumu za cestu, boli okradnutí, alebo museli zanechať všetok svoj majetok „za sebou“. Tak na Slovensku začínajú zväčša „od nuly“ – bez úspor, akéhokoľvek základného vybavenia alebo sociálnych väzieb. Integračnú podporu má vo svojej gescii Migračný úrad[10]. V rámci integračnej podpory majú azylanti a osoby s doplnkovou ochranou možnosť získať v ohraničenom rozsahu intenzívne kurzy jazykovej prípravy, príspevok na ubytovanie či sociálne, pracovné, právne alebo psychologické poradenstvo. Ľudia s udelenou medzinárodnou ochranou nie sú zväčša schopní hneď po udelení medzinárodnej ochrany zabezpečiť si sami prácu a ďalšie nevyhnutné oblasti pre plnohodnotnú participáciu v spoločnosti. V tomto ohľade je štátna pomoc nevyhnutná. Pre mnohých jednotlivcov i rodiny so získaným statusom medzinárodnej ochrany je integračná podpora bývania, a príspevky, ktoré dostávajú, jedinou možnosťou ako pokryť veľké náklady na život na Slovensku. Sociálna exklúzia a chudoba sú často realitou pre mnohých z nich. Získanie medzinárodnej ochrany je tak pre mnohých iba ďalším stupienkom v ich vlastnom boji o prežitie. Systém integračnej podpory, kurzy slovenského jazyka, pracovné či psychologické poradenstvo a hlavne podpora bývania sú kľúčovou súčasťou pre integráciu migrantov s medzinárodnou ochranou do spoločnosti. 

Prichádzajúci migranti sú často osoby s veľkým integračným potenciálom, ktorí by mohli – v prípade efektívnej podpory na začiatku ich integračného procesu – Slovensku prispieť – v ekonomickom zmysle aj v zmysle ich osobnostného a ľudského kapitálu. Aj preto iné členské krajiny EÚ venujú integrácii ľudí s medzinárodnou ochranou omnoho väčšiu pozornosť. Niektoré krajiny túto výzvu a jej potenciál už pochopili a chopili sa jej. Na základe systému podpory pre túto cieľovú skupinu, na základe rámcov alebo skôr mantinelov, ktoré pre nich Slovensko vytvára sa zdá, že u nás o podpore týchto ľudí zatiaľ zásadnejšie neuvažujeme.

Autorky článku: Martina Sekulová – Miroslava Hlinčíková 

-----

-----
Poznámky

[1] Definícia Forced migration podľa Asylum and Migration Glossary, European Migration Network, European Commission, Brussels 2010, s. 101.

[2] Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[3] Zdroj: http://www.washingtonpost.com/world/europe/in-heart-of-europe-migrants-offer-a-one-stop-tour-of-worldwide-misery/2014/11/26/cff5fc3e-5933-11e4-9d6c-756a229d8b18_story.html

[4] Pre účely tohto textu využívame oficiálne dostupné štatistické údaje. Keďže sme mali niektoré úplné údaje k dispozícii len k 31.12.2013, je pre nás posledným referenčným tento rok. 

[5] Bachtíková – Bargerová – Guličová, 2012 alebo Divinský, 2006.

[6] Pozri bližšie http://www.minv.sk/?statistiky-20

[7] tamže

[8] Pozri bližšie Bachtíková – Bargerová – Guličová, 2012, s. 61.

[9] Pozri bližšie Sekulová, M. 2013. Slovakia Report. In: UNHCR: Access to Employment for Beneficiaries of International Protection in Bulgaria, Poland, Romania and Slovakia. Budapest: UNHCR, s. 75 - 80.

[10] Migračný úrad zabezpečuje základnú starostlivosť o žiadateľov o udelenie azylu, spolupracuje s mimovládnymi organizáciami na integrácii azylantov a osôb s poskytnutou doplnkovou ochranou do spoločnosti, poskytuje im pomoc, čo sa týka ubytovania, zamestnania, jazykovej prípravy, vzdelávania, sociálneho a zdravotného zabezpečenia, zároveň je Migračný úrad vecným garantom projektov realizovaných z prostriedkov Európskeho utečeneckého fondu (od programovacieho obdobia 2014 – 2015 to bude prostredníctvom Európskeho fondu pre azyl, migráciu a integráciu) a prijímateľom pomoci (mimovládnym organizáciám) poskytuje metodické poradenstvo v tejto oblasti (Bachtíková – Bargerová – Guličová, 2012, s. 14).

-----
Zoznam použitých zdrojov

Asylum and Migration Glossary. 2010. Brussels: European Migration Network, European Commission.

Bachtíková, I. – Bargerová. Z. – Guličová, M. G. 2012. Organizácia azylovej a migračnej politiky v Slovenskej republike. Národná štúdia pre Európsku migračnú sieť. Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu.

Divinský, B. 2006. Zahraničná migrácia v SR: Potreba nových prístupov. Dostupné na: http://www.euractiv.sk/socialna-politika/analyza/zahranicna-migracia-v-sr-potreba-novych-pristupov. Pôvodná verzia tejto analýzy bola uverejnená v časopise Zahraničná politika, č. 3, SFPA, 2006.

Sekulová, M. 2013. Slovakia Report. In: UNHCR: Access to Employment for Beneficiaries of International Protection in Bulgaria, Poland, Romania and Slovakia. Budapest: UNHCR, s. 75 - 80.

Štatistiky Migračného úradu Ministerstva vnútra SR 2007 – 2013. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR. Dostupné na: http://www.minv.sk/?statistiky-20

Štatistické údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Štatistické údaje Migračného úradu Ministerstva vnútra SR.

Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?