Kvalita demokracie, nacionalizmus a sprisahanecké bludy

Autor: Inštitút pre verejné otázky | 2.1.2015 o 9:25 (upravené 4.1.2015 o 8:49) | Karma článku: 9.93 | Prečítané  3693-krát

Na kvalitu prostredia, potrebného pre demokratickú politiku v slobodnej spoločnosti, pôsobí celý komplex faktorov – od miery efektivity pôsobenia štátnych inštitúcií cez postoje a praktické kroky politických aktérov v oblasti výkonu moci a dodržiavania princípov právneho štátu až po rozvíjajúci sa verejný diskurz v otázkach ľudských práv a spolužitia rôznych skupín občanov. Dôležité sú aj hodnotové orientácie občanov – úroveň podpory pre základné normy demokracie (resp. princípy „tvrdej ruky“), schopnosť vnímať problémy iných ľudí a zaujatie aktívneho postoja pri ich riešení, dostatočná miera znalostí o tom, ako sa vyvíja krajina a svet.

Radikáli a bojovníci so sprisahaniami sa aktivizujú

Podobne ako iné členské krajiny EÚ, aj Slovensko je v posledných rokoch konfrontované s pokusmi radikálnych a nacionalistických síl rozšíriť svoj vplyv, získať väčšiu spoločenskú podporu. V krajine existuje pomerne priaznivé podhubie pre existenciu a politickú profiláciu radikálneho nacionalizmu (multietnické zloženie obyvateľstva, komplikované vzťahy medzi slovenskou väčšinou a rôznymi menšinami, tradície autoritárskeho nacionalizmu a fašizmu v minulosti, pokusy o mytologizáciu historického vedomia, negatívny dopad ekonomických reforiem na určité sociálne skupiny, problémy súvisiace s postavením rómskeho obyvateľstva, pretrvávanie rasových predsudkov a nacionalistických stereotypov a pod.). 

K tomu všetkému sa v poslednom čase pridružuje oživovanie konšpiračných predstáv, ktoré získavajú širší priestor na šírenie a reprodukciu prostredníctvom internetu, sociálnych sietí a moderných médií. Zabalené do užívateľsky príťažlivých obalov, sprisahanecké bludy, skutočná hodnota ktorých v etablovanom vedeckom a odbornom „mainstreamovom“ prostredí sa vždy považovala (a aj dnes sa považuje) za nulovú, sa dostávajú k používateľom (čitateľom, poslucháčom, divákom) prostredníctvom „alternatívnych“ informačno-komunikačných kanálov. Tam je každý názor považovaný za rovnocenný (legitímny), pričom pravdu môže mať (a akože aj má) v podstate každý – tak nositeľ znalostí, získaných na základe štúdia, vedeckých objavov a overených faktov, ako aj propagátor otvorených nezmyslov, bludov a obskúrnych, doslova vycucaných z prstu „hand-made“ teórií. Výsledkom je, že zatiaľ čo ešte pred pár rokmi periodikum s podobným obskúrnym obsahom (napríklad, niekdajšia Zmena), ak sa dostalo do „mainstremového“ prostredia, tak väčšinou končilo v smetnom koši, tak dnes podobné periodikum (napríklad časopis Zem a vek, „fičiaci“ na kombinácii nacionalizmu a primitívneho antiamerikanizmu v lesklom konšpiračnom balení) sa stáva pomaly súčasťou „mainstreamu“, hoci rozširuje rovnako nehorázne nezmysly ako jeho mentálni a duchovní predchodcovia z 90. rokov. Ľudia, patriaci do tejto názorovej skupiny, spravidla vyjadrujú množstvo výhrad voči demokracii (je podľa nich „slabá“, „neefektívna“, „skorumpovaná“, „nespravodlivá“ a pod.). Miera ich kritickosti okamžite klesá, keď hodnotia autoritárske alebo dokonca totalitné režimy – či už v dnešnom svete, alebo v minulosti. Nacionalizmus a konšpiračné teórie sa teda veľmi nesnúbia s demokraciou. Naopak, s režimami „tvrdej ruky“ vytvárajú často priam dojemnú symbiózu.

Inšpirácie pre konšpirácie

Agresia Ruska proti Ukrajine a jej „spracovanie“ propagandistickou mašinériou ruského štátu poskytla zástancom konšpiračného názorového prúdu na Slovensku bohaté inšpiračné zdroje a návody. Agresívna imperiálna, xenofóbna proti-ukrajinská, proti-americká a protizápadná rétorika oficiálnych ideológov tzv. „Ruskej jari, „Nového Ruska“ a „Ruského sveta“ našla tu vďačných podporovateľov. Hoci pre informovanejšiu a vzdelanejšiu časť verejnosti ich snahy zdôvodniť boj proruských bojovníkov proti „ukrajinským fašistom“ pôsobia ako tragikomická karikatúra, z čižiem ktorej trčí skutočná fašisticko-stalinistická slama v duchu neslávne známych Alexandra Prochanova a Alexandra Dugina, na Slovensku sa tieto interpretačné schémy považujú za príspevok do verejnej debaty, rovnocenný s verziami, podloženými overenými faktami a poctivou analýzou.

Historických nacionalistov ubudlo, kryptonacisti vyšli na scénu

Keď sa pozeráme na slovenskú vnútornú politiku v posledných rokoch v kontexte činnosti nacionalisticky orientovaných subjektov, na jednej strane konštatujeme oslabenie alebo zánik niektorých strán, ktoré používali ostrú nacionalistickú rétoriku, takých ako SNS a HZDS (i keď ďalšie strany v snahe prebrať voličov, ktorí predtým podporovali nacionalistov, začínajú intenzívnejšie využívať tzv. etnickú kartu – „maďarskú“ alebo „rómsku“). Na druhej strane vidíme, že sa zakladajú nové, „alternatívne“ radikálno-nacionalistické (de facto kryptonacistické) subjekty, ktoré sú údernejšie, agresívnejšie a v konečnom dôsledku nebezpečnejšie pre občianske spolunažívanie než staromódne („historické“) „národne orientované“ formácie. Subjektu s podobnou orientáciou – Ľudovej strane–Naše Slovensko, čo je politická odnož neslávne známej Slovenskej pospolitosti – sa síce v rokoch 2010 a 2012 nepodarilo preniknúť do slovenského parlamentu, jej líder však využil slabosť predstaviteľov tzv. štandardných, umiernených strán v regionálnych voľbách v Banskobystrickom kraji a bol zvolený za predsedu VÚC.

Anonymní „bojovníci za pravdu“

Vďaka možnostiam, poskytovaným modernými komunikačnými a informačnými technológiami, dochádza v posledných rokoch k výraznejšej indoktrinácii verejného diskurzu na Slovensku rasistickými, protirómskymi, antisemitskými a homofóbnymi ideami, vyslovovanými otvorene, bez obáv pred trestom v podobe súdneho stíhania alebo verejného odsúdenia.Vyššie spomenuté konšpiračné teórie a iracionálne bludy o širokom spektre spoločenských problémov si tu nachádzajú vďačné publikum, ktoré sa v dôsledku nesystematického vzdelania a nedostatočnej dostupnosti odborných informácií často nedokáže zorientovať v neprebernom množstve „alternatívnych“ údajov vrátane takých, ktoré obsahujú zhubné ideologické konštrukty. 

Príčinou šírenia konšpiračných predstáv je aj nedostatočná transparentnosť vládnutia, uzavretosť politickej elity, posuny, ku ktorým v poslednom desaťročí dochádza pri presadzovaní ekonomických a iných korporatívnych záujmov na politickej úrovni, vo väzbách medzi politickými aktérmi, usilujúcimi sa o získanie demokratickej legitimity, a medzi rôznymi organizovanými skupinami (priemyselnými, finančnými, rezortnými), ktoré by chceli ovplyvňovať politické rozhodovanie. Paradoxne, jednou z príčin, prispievajúcich k živeniu konšpiračného diskurzu, môže byť aj väčšia otvorenosť Slovenska voči okolitému svetu, vrátane členstva v EÚ a v ďalších významných medzinárodných štruktúrach (NATO, OECD). V poslednom desaťročí vznikla užšia vzájomná závislosť medzi krajinou a vonkajším svetom. Celosvetové problémy, ktoré vyžadujú starostlivú analýzu a vysvetlenie, sú často interpretované zjednodušeným spôsobom, ako výsledok rozhodovania malej skupiny vplyvných štátov alebo úzkej skupiny ľudí v prostredí bánk a medzinárodných finančných inštitúcií, so zámerom získať výhody pre seba na úkor všetkých ostatných. Pri takejto interpretácii živitelia konšpiračného diskurzu prezentujú „malú“, „mladú“ a „neskúsenú“ Slovenskú republiku ako obeť zlovoľných cudzích sprisahaní. 

Vo verejnom priestore sa v SR v otvorenej alebo zakamuflovanej forme šíria prvky nedôvery a nenávisti – voči Západu, demokratickému usporiadaniu, občianskym slobodám, rôznym skupinám obyvateľstva (rasovým, etnickým a náboženským komunitám, ľuďom s netradičnou sexuálnou orientáciou, nositeľom liberálnych a kozmopolitných názorov, intelektuálom). Napomáha tomu predovšetkým anonymita virtuálneho priestoru, sociálnych sietí a diskusných skupín. Názoroví extrémisti sa usilujú vnútiť svojmu okoliu a celej verejnosti predstavu, že ich spôsob uvažovania je príznačný pre väčšinu (alebo dokonca pre všetkých) občanov, že práve oni, extrémisti, svojimi postojmi reprezentujú spoločnosť. Nositelia racionálnych, tolerantných, demokratických, liberálnych a progresívnych názorov, najmä v neanonymnom prostredí menších obcí a miest, môžu mať dokonca pocit názorovej osamotenosti, izolácie. Môžu preto radšej svoje názory utajovať, nevyslovovať ich v situáciách, ktoré vyžadujú výraznejšiu verejnú reakciu. 

Demokratický štát má povinnosť trestať extrémistov a chrániť občanov

Je na demokratických pro-európskych politikoch, aby týchto ľudí verejne povzbudili, podporili, prejavili s nimi solidaritu, dali im najavo, že nie sú sami. A samozrejme, štát musí vždy tvrdo zakročiť, keď extrémisti chcú nastoľovať spoločenský poriadok „po svojom“ ako to predviedli napríklad v októbri 2013 v Nitre pri bare Mariatchi, keď brutálne zaútočili na mladých návštevníkov. Polícia pri vyšetrovaní prípadu zlyhala a iba tlak verejnosti a médií viedol k jeho obnoveniu. Najhoršou možnosťou by totiž v takejto a iných podobných situáciách bolo, ak by sa medzi občanmi začal šíriť pocit, že štát ich neochraňuje, ale sa prikláňa na stranu extrémistov. 

Prejavy otvoreného nacionalizmu a extrémizmu našťastie narážajú na odpor občianskych organizácií a širšej verejnosti. Na verejné protesty proti extrémistom, oslavujúcim výročia fašistického slovenského štátu z obdobia druhej svetovej vojny, chodí čoraz väčší počet ľudí, ktorí otvorene dávajú najavo, čo si myslia o tomto štáte a o tých, ktorí ho dnes obhajujú. Nie je zanedbateľný ani taký faktor, ako členstvo SR v EÚ, ktoré nielen upevňuje politické, formálno-právne a inštitucionálne prekážky pre domáci extrémizmus, ale aj pomáha vytvárať spoločenskú atmosféru, ktorá odmieta tolerovať nenávistné prejavy. Preto je dnes EÚ (ale aj NATO) pre slovenských extrémistov, nacionalistov, antisemitov a „konšpirológov“ všetkého druhu ako kosť v hrdle. Nemôžu týmto organizáciám odpustiť, že sú založené na spoločne zdieľaných, obhajovaných a presadzovaných hodnotách demokracie a slobody.

Grigorij Mesežnikov, Inštitút pre verejné otázky

-----
Článok vznikol ako súčasť IVO projektu Otvorenejšie Slovensko.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Krištúfková mlčať prestala, bývalá moderátorka je ticho. Ako pracujú poslanci?

Mĺkvych poslancov majú v parlamente najmä Smer a SNS. Aktivita chýba aj niektorým z opozície.


Už ste čítali?