reklama

Voľby 2012: klesá či stúpa radikálny nacionalizmus a extrémizmus?

V doteraz publikovaných analýzach a komentároch, venovaných slovenským parlamentným voľbám 2012, prvoplánovo zaznievalo najmä vyhodnotenie ich najvýznamnejších výsledkov – nadpriemerne vysoký zisk Smeru-SD, ktorý umožnil tejto strane vytvoriť jednofarebnú vládu, slabší výsledok etablovaných stredo-pravých strán, úspech nového zoskupenia Obyčajní ľudia, opakovaný neúspech SMK a definitívny zánik ĽS-HZDS. Jednou z najčastejšie prezentovaných tém bolo aj fiasko SNS, ktorá sa nedostala do parlamentu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Oslabenie SNS: v čí prospech?

Slabší volebný výsledok SNS (4.55% hlasov zúčastnených voličov) nepochybne zohral svoju úlohu pri formovaní definitívnej podoby pomeru síl na slovenskej politickej scéne. V uverejňovaných komentároch sa dosť často objavoval názor, že absencia SNS ako parlamentnej resp. vládnej strany by mala viesť k zníženiu miery radikálneho nacionalizmu a xenofóbie v slovenskej politike. Takéto očakávanie má nepochybne racionálny základ a hoci SNS nebola (a ani nie je) jedinou slovenskou stranou, ktorá hrala resp. hrá etnickou a rasovou kartou, zmiznutie jej radikálnej protimaďarskej a protirómskej rétoriky z novinových strán, televíznych obrazoviek a rozhlasového vysielania bude mať určite pozitívny vplyv na celkovú atmosféru v spoločnosti. 

Znamená však vypadnutie SNS z parlamentu automaticky aj zánik politiky, ktorú táto nacionalizme, vulgárnej homofóbii a neskrotnej verbálnej agresii voči názorovým oponentom? Odpoveď na túto otázku nie je až taká jednoduchá ako by sa zdala byť na prvý pohľad. Za určitých okolností môže súčasné oslabenie SNS nahrať vzostupu ešte radikálnejších a extrémnejších síl. Kto teda môže z momentálneho neúspechu SNS profitovať?

Oslabenie SNS vo voľbách 2012 spôsobila séria faktorov. Znížené preferencie strany v predvolebných prieskumoch verejnej mienky mohli časť jej tradičných voličov zneistiť a povzbudiť ich k podpore iných, silnejších „národne orientovaných“ strán. Takouto stranou bol pre nich v roku 2012 Smer-SD (podľa exit pollu agentúry FOCUS až 20% voličov SNS z roku 2010 volilo teraz stranu Roberta Fica), pre ďalších to bolo hnutie Obyčajní ľudia (za túto strany hlasovalo takmer 6% pôvodných voličov SNS). Pre tých nacionalisticky orientovaných voličov, ktorí boli nespokojní s SNS, najmä s jej korupčnými škandálmi a s excesmi jej predsedu a ktorí považovali politiku SNS za nedostatočne razantnú, mohlo byť prijateľnou alternatívou zoskupenie Slovenská pospolitosť, ktorej politická odnož vystupovala vo voľbách pod názvom Ľudová strana – Naše Slovensko (ĽS-NS). Má tento subjekt potenciál na to, aby v ďalšom období nahradil SNS z hľadiska podpory vo verejnosti a vplyvu na vývoj v krajine? Zatiaľ sa takáto možnosť nezdá byť veľmi realistická, avšak bolo by chybou si nevšímať to, čo môže pozície extrémistov posilňovať. 

Nádej pre Slovenskú pospolitosť

Na rozdiel od mnohých iných strán, ĽS-NS môže považovať svoje volebné výsledky v roku 2012 nielen za pomerne úspešné, ale do istej miery aj za nádejné. ĽS-NS patrí k stranám, ktorým sa podarilo v druhých po sebe idúcich voľbách zlepšiť volebný výsledok. Nepodarilo sa jej síce prekročiť dvojpercentnú hranicu, ktorá by umožnila získať späť volebnú kauciu, ani prekonať trojpercentný prah, čo by zabezpečilo príspevok zo štátneho rozpočtu na vykrytie volebných nákladov a činnosť strany, avšak ďalší viditeľný krok smerom k opusteniu tzv. „prázdneho priestoru“ straníckeho systému táto extrémistická skupina urobila.

Zatiaľ čo v roku 2010, keď ĽS-NS kandidovala v parlamentných voľbách samostatne po prvýkrát, jej zisk predstavoval 1.33% hlasov zúčastnených voličov (podporilo ju 33 724 občanov), v roku 2012 to bolo už 1.58% (40 460 občanov). Vo volebnom zápase predstihla politická odnož Slovenskej pospolitosti viaceré etablované, predtým parlamentné a dokonca vládne strany, získala napríklad viac než ĽS-HZDS, KSS, DÚ, Slobodné fórum, ZRS, SZS. Získala rovnaký podiel hlasov ako hnutie 99%, ktoré vrazilo do volebnej kampane enormné množstvo finančných prostriedkov. Líder kandidátky ĽS-NS, jeden z vodcov Slovenskej pospolitosti, Marián Kotleba získal vo voľbách viac preferenčných hlasov (29 158), než niekdajší silní muži slovenskej politiky Vladimír Mečiar (12 045) a Mikuláš Dzurinda (27 242).

„Program“ extrémistov: židia, Rómovia, konšpirácie, represie

Čím nacionálni extrémisti zaujali viac ako 40 tisíc voličov v roku 2012? Bol to stranícky program alebo atraktívna ponuka zaujímavých osobností na kandidačnej listine? V prípade niektorých voličov sa to zrejme úplne vylúčiť nedá, hoci pohľad na stranícky program a volebnú kandidátku ĽS-NS pôsobí skôr nepresvedčivým dojmom. Jednostranový volebný program“(„Desatoro ĽS-NS“) je zhrnutím všeobecných populisticky znejúcich hesiel o zodpovednosti politických strán, „rozumnom hospodárení“, znížení platov politikov a vysokých štátnych úradníkov, potrebe všeobecnej zamestnanosti, obnovení potravinovej a energetickej sebestačnosti krajiny. Autori tohto stručného elaborátu formulovali jeho ustanovenia tak, aby volič nemal pochybnosti, že práve oni majú univerzálne riešenia všetkých existujúcich problémov spoločnosti. 

Sotva na voličov nejako zvlášť oslovujúco mohlo zapôsobiť zloženie kandidačnej listiny ĽS-NS. 70-členná stranícka kandidátka sa v drvivej väčšine skladala z verejne neznámych osôb, prevažne z ľudí so stredoškolským vzdelaním, manuálne pracujúcich, živnostníkov, nezamestnaných a dôchodcov. 

Pochopiteľne, že aj z kusého volebného programu ĽS-NS sa dalo odčítať čo to je za stranu a aký ideový profil má. Na skromnom priestore dali extrémisti najavo o akého voliča majú záujem. Dokument svedčí o tom, že ĽS-NS je skupinou rasistickou („odstránime zvýhodňovanie cigánskych príživníkov“, „parazitom nedáme vôbec nič“), nacionalistickou, protieurópskou a antizápadnou („slovenské záujmy staviame na diktát Bruselu“, „presadíme vystúpenie z teroristického paktu NATO“), proticudzineckou („zabránime cudzincom skupovať slovenskú pôdu“, „sprísnime imigračnú a vízovú politiku“), násilníckou („založíme Domobranu“, „rozšírime právo použiť zbraň“, „záujemcom umožníme získať dobrovoľný vojenský výcvik“) a homofóbnou („odmietame registrované partnerstvá, adopciu detí homosexuálmi aj propagáciu sexuálnych úchyliek“). V iných dokumentoch Slovenskej pospolitosti a ĽS-NS sa dajú nájsť frázy o „tej istej krvi“, ktorá koluje v žilách národa a spája jeho príslušníkov, o odmietaní kapitalizmu, konzumizmu, materializmu, multikulturalizmu, o „úpadku duchovných hodnôt“. To všetko je okorenené obligátnym antisemitizmom v jeho etno-rasovej a náboženskej verzii. Ide o typický súbor stanovísk, tvoriacich kréda mnohých pravicovo-radikálnych fašizoidných spolkov.

Neprehliadnuteľnou súčasťou mentálnej a ideovej výbavy slovenských extrémistických nacionalistov je konšpiračné vnímanie reality. Propagačné a publicistické materiály, publikované na webových stránkach Slovenskej pospolitosti a ĽS-NS a v ich tlačovinách sú popretkávané úvahami o skrytých mechanizmoch, pomocou ktorých sa rôzne zoskupenia snažia ovládnuť svet a Slovensko, podriadiť si resp. zlikvidovať národy, vrátane slovenského národa. Sú to predovšetkým Židia, sionisti, slobodomurári, „malá skupina ľudí, ktorá riadi naše životy a berie nám slobodu”, Američania, štát Izrael, agenti „liberálneho Západu“, príslušníci európskej byrokracie, ktorí škodia Slovensku a Slovákom. Predstava, že vývoj na Slovensku po roku 1989 určovali tajné mechanizmy vplyvu a nadvlády názorne vyjadruje citát z textu zverejneného na webovej stránke Slovenskej pospolitosti pri príležitosti výročia vzniku klerofašistického slovenského štátu v roku 1939. Podľa Slovenskej pospolitosti to „imperátori sveta“ po roku 1993 zariadili tak, že „manipulátori s ľudskými mysľami zasiali do mysli ľudí myšlienku o expertoch, ktorí budú riadiť našu republiku. Boli to však experti na likvidáciu slovenského národa, čechoslovakisti a boľševici, ktorí nám vládnu doteraz a likvidujú slovenský národ. Zatiahli nás do únie a do teroristickej organizácie NATO“. Podobné notoricky známe a donekonečna sa opakujúce idey o „skutočnom“ pozadí vývoja doma a vo svete nie sú originálne a svedčia skôr o intelektuálnej úrovní ich autorov, zodpovedajú však myšlienkovým pochodom mnohých recipientov tejto hĺbavej „analytickej“ produkcie.

Konšpiračné videnie sveta však zrejme nebude tým najdôležitejším faktorom stabilizovanej volebnej podpory ĽS-NS v posledných rokoch, hoci nepochybne nachádza kladnú odozvu v prostredí ľudí s osobitným mentálnym nastavením. Fakt, že sa ĽS-NS podarilo v roku 2012 dosiahnuť väčší zisk než v roku 2010 súvisel najmä s tým, že sa jej podarilo vytvoriť imidž sily, zaoberajúcej sa tzv. „rómskou otázkou“, ako aj s tým, že pre obyvateľov krajiny, ktorí sa vyznačujú protirómskymi predsudkami a náladami, predstavuje ĽS-NS subjekt, pripravený a schopný okamžite „zjednať nápravu“. 

Oslovujúca „rómska“ téma

Slovenská pospolitosť je pritom spolkom, ktorý pracuje s dvoma témami. Ťažiskovou témou je všetko čo súvisí s Rómami, pomocnou témou je vojnový slovenský štát (tejto téme sa Slovenská pospolitosť venuje najmä pri rôznych výročiach, súvisiacich s týmto neslávnym obdobím moderných slovenských dejín). 

Ťažisková „rómska“ téma, s ktorou pracuje Slovenská pospolitosť, je politicky oslovujúca najmä v oblastiach so zmiešaným obyvateľstvom, s výrazným zastúpením príslušníkov rómskej menšiny žijúcich v osadách. Prejavy napätia medzi Rómami a nerómami, incidenty a konflikty, v ktorých figurovali Rómovia, sa v posledných rokoch stávali stredobodom pozornosti lídrov extrémistov, ktorí buď svojou osobnou prítomnosťou na mieste, kde sa odohrala problematická udalosť, alebo bombastickými vyhláseniami na jej margo pripomínali verejnosti, že majú na riešenie „rómskej otázky“ jednoduchý a účinný návod. Časť nerómskeho obyvateľstva v tých lokalitách, kde sa incidenty odohrali a ktorá považuje vládnu politiku voči Rómom za slabú a neefektívnu, sa potom k Slovenskej pospolitosti, presadzujúcej jediné riešenie – represiu, pridávala ako k „poslednej možnosti“. 

Analýza výsledkov parlamentných volieb 2012 potvrdzuje, že ĽS-NS sa darilo najmä v okresoch východného a stredného Slovenska, kde osobitne rezonuje rómska téma. V Banskobystrickom kraji získala ĽS-NS 2.61% voličských hlasov, v Prešovskom kraji 2.22%. Najúspešnejšia bola práve v okresoch, patriacich do týchto dvoch krajov – v okrese Kežmarok, kde dostala 5.86% hlasov a v okrese Brezno, kde ju podporilo 5.75% voličov. V okrese Revúca získala ĽS-NS 4.31% hlasov, v okrese Stará Ľubovňa 3.59%, v okrese Poprad 3.26%. Lepšie výsledky než priemer dosiahla politická odnož Slovenskej pospolitosti v okrese Gelnica (Košický kraj) – 4.85%, v okrese Spišská Nová Ves (Košický kraj) – 3.57% a v okrese Zlaté Moravce (Nitriansky kraj) – 3.46%. V obci Plavecký Štvrtok (okres Malacky), známej svojimi problémami vo vzťahoch medzi miestnymi rómskymi a nerómskymi obyvateľmi, získala ĽS-NS 3,69% hlasov. Nadpriemerné zisky zaznamenala v niektorých stredo- a východoslovenských obciach a mestách, napríklad v obci Polomka (okres Brezno) – 9.70% a v meste Spišská Bela (okres Kežmarok) – 9.41%. V obci Šarišské Michaľany, kde v auguste 2009 Slovenská pospolitosť organizovala masové zhromaždenie miestnych obyvateľov proti „rómskemu teroru“, ktoré vyústilo do fyzických stretov s políciou a kde ľudia blízki Slovenskej pospolitosti následne v septembri 2009 iniciovali referendum o odvolaní úradujúceho starostu za to, že sa postavil na obranu Rómov, získala v parlamentných voľbách 2012 ĽS-NS 8.37% hlasov. 

Riešenie „rómskej“ otázky na Krásnej Hôrke

V jednom z predvolebných čísiel periodika ĽS-NS jej líder Marián Kotleba oznamuje: „Ak chcete vedieť čo spravíme s peniazmi, ktoré dostaneme po zisku viac ako 3% hlasov, to vám prezradím hneď teraz. V cigánskymi extrémistami najviac postihnutých oblastiach založíme výcvikové centrá domobrany a tým dáme slušným ľuďom možnosť aktívne sa podieľať na ochrane životov a zdravia svojich blízkych a svojho majetku. Ako začiatok toho, čo ostatní pokladajú za nemožné“. Hoci peniaze za volebný zisk ĽS-NS v roku 2012 nedostala, po voľbách sa začala okamžite aktivizovať pri ďalšej príležitosti, súvisiacej s „rómskou“ témou – požiari hradu Krásna Hôrka (okres Rožňava), zapríčinenom rómskymi deťmi, ktoré manipulovali s ohňom v bezprostrednej blízkosti hradu. Pár dní po voľbách líder ĽS-NS M. Kotleba na zhromaždení priaznivcov v Krásnohorskom Podhradí sľuboval odstrániť tunajšiu rómsku osadu. Po pár týždňoch pôvodný majiteľ pozemku, na ktorej táto osada bez povolenia vznikla, darom previedol na M. Kotlebu vlastnícke práva a tak môže Slovenská pospolitosť riešiť „rómsku otázku“ na súkromnom pozemku jedného zo svojich vodcov. Slovenská pospolitosť chce ukázať miestnym ľuďom a širšiemu okoliu, že berie rozhodovanie o osude tých, koho označuje za parazitov a nepriateľov, do vlastných rúk. Ak sa tak stane, bude to znamenať, že chce sebou nahradiť štátnu moc. Dovolí jej to štát?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Grigorij Mesežnikov, IVO


Príspevok vychádza v rámci medzinárodného projektu monitorovania extrémizmu a antisemitizmu s osobitným dôrazom na odhaľovanie konšpiračných teórií ako nástroja politickej mobilizácie. Projekt je koordinovaný think-tankom Political Capital Institute (Budapešť). Jednotlivé výskumné a analytické výstupy projektu, týkajúce sa Maďarska, Francúzska, Nórska, Poľska a Slovenska, sú publikované na portáli Deconspirator.com.


Inštitút pre verejné otázky

Inštitút pre verejné otázky

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Občianske združenie Inštitút pre verejné otázky je nezávislým mimovládnym think tankom. Presadzujeme hodnoty otvorenej spoločnosti a demokratickej politickej kultúry vo verejnej politike. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu