reklama

Konšpiračné predstavy na Slovensku: stav, pohyby, kontext

Ako v každej krajine, ktorá prechádza vo svojom vývoji významnými spoločenskými zmenami, aj na Slovensku existuje pomerne priaznivé prostredie pre šírenie rôznych konšpiračných predstáv. Nie všetky z nich majú podobu rozpracovaných „teórií“, prostredníctvom ktorých niektoré politické sily interpretujú realitu a mobilizujú svojich prívržencov. Mnohé zostávajú v rovine „ľudových“ stereotypov, prechádzajúcich z generácie na generáciu. Aj tie však majú spoločenskú relevanciu, pretože ovplyvňujú politické a hodnotové preferencie ich nositeľov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Historické, socio-politické a kognitívne zdroje konšpiračných teórií

Konšpiračné predstavy sú príkladom neadekvátneho hodnotenia reality, do ktorého sa premietajú nedostatočné znalosti v oblasti histórie, ekonomiky a politiky, sociálne a nacionálne fóbie, psychológia uzavretej kmeňovej komunity, neschopnosť vyrovnať sa s ťažkými životnými situáciami, najmä takými, ktoré sú spôsobované zmenami v spoločnosti. Konšpiračné teórie často reagujú na reálne existujúce problémy, avšak svojim falošným interpretačným inštrumentáriom odvádzajú spoločnosť od ich skutočného riešenia. Je to napokon v súlade s hlavnými zámermi autorov a šíriteľov konšpiračných teórií, ktorých primárnych cieľom nie je riešenie problémov, ale politická kapitalizácia ich následkov.

Všeobecne platí, že častejšie po konšpiračných teóriách ako politickom nástroji siahajú populistické, radikálno-nacionalistické, extrémistické a rasistické sily. Ku zdrojom pretrvávania konšpiračných predstáv vo verejnom a politickom diskurze na Slovensku patria:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
  • Sociálne následky radikálnych spoločenských reforiem po páde komunistického režimu koncom 80. rokov.

  • Nacionalistické stereotypy, zdedené z minulosti a stále zakorenené vo vedomí početnej skupiny obyvateľstva.

  • Etatistické, paternalistické, autoritárske a egalitaristické prvky v hodnotových orientáciách obyvateľov.

  • Komplikované vzťahy so susednými krajinami a národmi, podnecujúce pocity národnej deprivácie.

  • Problémy s netransparentnosťou vládnutia, korupciou a klinetelizmom v období demokracie.

Nacionalistický kontext

Nepochybne treba pozitívne vnímať to, že politickí nositelia explicitných posolstiev o tajomných, skrytých silách, ktoré tajne vládnu svetu a v rámci tohto vládnutia zámerne škodia krajine, nezískavajú na Slovensku takú podporu obyvateľstva, aby mohli participovať na vládnej moci. Extrémistické radikálno-nacionalistické sily, využívajúce vo svojich mobilizačných stratégiách teórie o sprisahaní Židov, slobodomurárov a západnej plutokracie zostávajú na okraji politickej scény, sú aj naďalej izolované. Ich volebné výsledky sa síce mierne zvyšujú, zatiaľ však im nedávajú veľkú nádej na premenu na relevantnú politickú silu. Spektakulárne akcie extrémistov, často sprevádzané násilím alebo hrozbou použitia násilia, sa stretávajú s odporom štátnych orgánov (predovšetkým polície), mimovládnych organizácií a aktívnych občanov. Ich notorické reči o slobodomurársko-sionistickom sprisahaní, o židovských nepriateľoch Slovenska, o americko-izraelskej aliancii usilujúcej sa podmaniť celý svet, vrátane Európy, sú vnímané ako exotický politický folklór, ktorý má potenciál osloviť iba najmenej vzdelanú časť obyvateľstva. Nebezpečnejšia je dnes protirómska rasistická rétorika radikálnych extrémistov, tá však zatiaľ postráda konšpiračný rozmer. Ide tu skôr o využívanie vo verejnosti rozšírených stereotypov o Rómoch ako o neprispôsobivých, lenivých, neschopných nijakej práce a štúdia, naťahujúcich ruku k štátu, aby mohli zneužívať sociálny systém na úkor nerómskych („bielych“) obyvateľov krajiny.

Väčšiu šancu osloviť obyvateľstvo má na Slovensku kombinácia konšpiračných teórií a hry etnickou kartou v prípade tzv. „maďarskej hrozby“. Početnosť maďarskej národnostnej menšiny, silné postavenie jej politickej reprezentácie, schopnej artikulovať požiadavky na realizáciu menšinových práv tak na domácich ako aj na medzinárodných fórach, tradičné využívanie etnickej karty ako nástroja politickej a volebnej mobilizácie časťou slovenských strán (najmä nacionalistami) a aktivity vlády Maďarska v prospech etnických Maďarov žijúcich v susedných krajinách, vytvárajú celkom vhodné prostredie pre potenciálnych šíriteľov konšpiračného mýtu o „maďarskej hrozbe“. Hoci v súčasnosti na ústupe, zostáva tento mýtus latentným faktorom domácej politiky, ktorý môže byť aktivovaný v prípade ak jeho nositelia zistia, že im môže priniesť dodatočný politický zisk.

Kríza a netransparentné vládnutie ovplyvňujú obsah konšpiračných stereotypov

Prieskumy verejnej mienky, uskutočnené na Slovensku v poslednom čase, ukázali pomerne veľkú mieru rozšírenosti konšpiračných predstáv vo vedomí ľudí. Z výsledkov sa dá (i keď nepriamo) usúdiť, že pokiaľ ide o prežívajúce konšpiračné videnie sveta, predsa len došlo k určitému oslabeniu etno-nacionálnych, rasových a konfesionálnych komponentov tohto videnia a k posilneniu komponentov sociálno-politických. Paradoxne, jednou z príčin tohto zvláštneho fenoménu môže byť väčšia otvorenosť Slovenska voči okolitému svetu, jeho aktívnejšia účasť na medzinárodnom dianí, vstup do EÚ, NATO a OECD. To vytvorilo situáciu tesnejšej vzájomnej závislosti medzi krajinou a vonkajším svetom. Problémy vonkajšieho sveta, ktoré vyžadovali starostlivú analýzu a vysvetlenie (napríklad kríza svetovej a európskej ekonomiky po roku 2008), sú často interpretované zjednodušeným spôsobom, ako výsledok rozhodovania úzkej skupiny ľudí v prostredí bánk a medzinárodných finančných inštitúcií, so zámerom získať konkrétne výhody pre seba na úkor všetkých ostatných. Z takejto interpretácie potom vyplýval záver, že skutočným zdrojom vplyvu a bohatstva vo svete nie sú ani jednotlivé štáty, ani politiky legitimných politických reprezentácií, ani národy, ktoré dosiahli významné úspechy vďaka uskutočneniu náročných ekonomických reforiem, ale malé skupiny aktérov, schopných presadzovať svoje záujmy aj za cenu vzniku veľkých problémov pre celý svet a národy jednotlivých krajín.

Ďalšou – vnútornou – príčinou súčasných modifikácií konšpiračných predstáv na Slovensku je netransparentnosť vládnutia, uzavretosť politickej elity, ako aj určité posuny, ku ktorým došlo pri presadzovaní ekonomických a iných korporatívnych záujmov na politickej úrovni, vo väzbách medzi politickými aktérmi, usilujúcimi sa o získanie demokratickej legitimity pre svoje postavenie v mocenskom systéme, a rôznymi organizovanými skupinami (priemyselnými, finančnými), ktoré by chceli ovplyvňovať proces prijatia rozhodnutí. Priebeh a okolnosti viacerých korupčných a klientelistických káuz, ktoré sa odohrávali na Slovensku v poslednom desaťročí, mohli u mnohých občanov vyvolávať pocit vlastnej bezmocnosti a bezvýznamnosti, presvedčenie o neefektivite až zbytočnosti demokratických inštitúcií, o tom, že všetky významné rozhodnutia, ovplyvňujúce život obyvateľstva krajiny, sa prijímajú za zavretými dverami malou skupinou osôb (politikov a podnikateľov). Takéto vnímanie vytvára presvedčenie, že väzby medzi politikmi a podnikateľmi sú silnejším faktorom než formálne postavenie (napríklad pozície vo vláde), zákony, vládne programy a pod.

Prieskum verejnej mienky, uskutočnený Inštitútom pre verejné otázky v júli 2013 v rámci spoločného projektu s Political Capital Institute (Budapešť) ukázal, že 63% opýtaných súhlasí s výrokom: „V skutočnosti nie vláda riadi túto krajinu a nevieme, kto ťahá nitky v pozadí“ (z nich 20% rozhodne súhlasí a 43% skôr súhlasí), iba 25 % s týmto výrokom nesúhlasí a 12% nevie, alebo nechce odpovedať.

Najviac – až 56% – v spomínanom prieskume bolo tých, ktorí si mysleli, že Slovensko kontrolujú „medzinárodne finančné skupiny“. Na druhom mieste – 32% – sa umiestnili „iné krajiny, ktoré chcú Slovensko ovládať“. 10% respondentov odpovedalo, že krajinu kontrolujú „veľké televízne siete a tlač“, 10% respondentov si myslelo, že nitky v pozadí ťahajú „tajné skupiny ako napríklad slobodomurári“, podľa 8% respondentov sú to „niektoré náboženské skupiny“.

Poradie agentov vplyvu, ktoré podľa sformulovaných výskumných otázok vytvorili respondenti, naznačuje, že suverénne prvenstvo „medzinárodných finančných skupín“ mohlo byť reakciou na priebeh a následky svetovej a európskej finančnej krízy, ktorá zasiahla ekonomiku krajiny a silne ovplyvnila vnútropolitický vývoj SR (v októbri 2011 stredopravá vládna koalícia na čele s Ivetou Radičovou utrpela porážku v parlamente pri hlasovaní o ratifikácii „eurovalu“ (EFSF) a bola nútená odstúpiť, čo viedlo k predčasným voľbám v marci 2012).

Korupcia ako živná pôda „konšpirácií“

Celkom nečakané zistenie, že väčšina občanov Slovenska si myslí, že to nie je slovenská vláda, ktorá riadi krajinu, však má aj svoj vnútorný, domáci kontext. Kauza Gorila, ktorá sa na konci roku 2011 stala rozbuškou masových protestných manifestácií a spôsobila zmeny v úrovní volebnej podpory jednotlivých politických strán, upevnila presvedčenie značnej časti občanov, že skutočnými vládcami krajiny sú miestni oligarchickí podnikatelia, ktorí korumpujú politikov a využívajú ich na to, aby dosiahli maximalizáciu vlastných ziskov a vplyvu. Okolnosti kauzy Gorila mohli byť interpretované radovými občanmi tak, že mnohé, ak nie všetky významné pozície v štátnej správe sa dajú kúpiť a že skutočným zdrojom politickej váhy jednotlivých strán je pevnosť ich väzieb na sponzorov a bohatstvo týchto sponzorov, nie formálne postavenie strán v parlamente alebo vo vláde. Neprekvapuje preto, že po sérii politických škandálov, ktoré ešte názornejšie odkryli spojenie medzi vládou a finančnými skupinami pri rozhodovaní o dôležitých sociálno-ekonomických opatreniach, až 70% občanov Slovenska (podľa prieskumu agentúry Polis Slovakia zo začiatku októbra 2013) si myslí, že finančné skupiny majú vplyv na rozhodovanie súčasnej vlády na čele s Robertom Ficom (z toho 43 % odpovedalo, že rozhodne súhlasí a 27% skôr súhlasí s týmto tvrdení). Iba 10% respondentov si myslelo, že finančné skupiny neovplyvňujú súčasnú vládu.

Aké silné sú tajné spolky?

Prežívanie predstáv o skrytých mechanizmoch moci a vplyvu potvrdzujú odpovede respondentov vo výskume IVO na otázky zaoberajúce sa klasickými konšpiračnými stereotypmi o existencii tajných síl, ktoré riadia svet. S tvrdením „Tajné skupiny ohrozujú stabilitu našej spoločnosti“ súhlasilo v prieskume IVO 44% respondentov, nesúhlas so spomínaným tvrdením vyjadrilo 20% respondentov (zvyšní rovnako súhlasili ako nesúhlasili, nevedeli odpovedať alebo neodpovedali). S tvrdením „Väčšina ľudí si neuvedomuje, ako veľmi sú naše životy kontrolované sprisahaniami zosnovanými na tajných miestach“ súhlasilo až 48% respondentov, zatiaľ čo iba 18% s týmto tvrdením nesúhlasilo (ostatní rovnako súhlasili ako nesúhlasili, nevedeli odpovedať alebo neodpovedali). 39% respondentov súhlasilo s tvrdením „Vplyvné biznis skupiny spojili svoje sily, aby zničili slovenskú ekonomiku a posilnili kolonizáciu krajiny“, opačný názor zastávalo 34% respondentov (zvyšní rovnako súhlasili ako nesúhlasili, nevedeli odpovedať alebo neodpovedali).

Slabnúci politický antisemitizmus vs. „ľudové“ stereotypy o Židoch

Osobitné miesto zaujímajú v konšpiračných schémach, rozšírených na Slovensku, predstavy o Židoch. Slovensko je krajinou s bohatými skúsenosťami s antisemitizmom tak na úrovni štátnej politiky (genocídna protižidovská politika klerofašistického režimu slovenského štátu počas druhej svetovej vojny alebo politika štátneho antisemitizmu komunistického režimu kamuflovaná antisionistickou a protiizraelskou rétorikou), ako aj na úrovní názorov verejnosti (sociálny dištanc a nedôvera voči Židom). Tu sa dajú pozorovať zvláštne posuny. Na jednej strane dnes na Slovensku neexistujú relevantné politické sily, ktoré by využívali antisemitizmus ako mobilizačný nástroj. Politika štátu je otvorená a ústretová voči židovskej komunite a Slovenská republika sa správa na medzinárodnej aréne skôr ako spojenec Izraela než ako jeho kritik, čím sa dosť odlišuje od niektorých iných krajín EÚ. Miera sociálneho dištancu voči Židom je veľmi nízka. Podľa prieskumu IVO a Kabinetu pre výskum sociálnej komunikácie SAV z roka 2008 iba 11% respondentov na Slovensku by nechceli mať za susedov židovskú rodinu. Na druhej strane, ako ukazuje prieskum IVO z júla 2013, je stále vysoký podiel ľudí, ktorí spájajú so Židmi predstavy o ich prílišnej sile a nekalých úmysloch, čo potvrdzuje odpovede uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1
Antisemitské stereotypy: Súhlas a nesúhlas s tvrdeniami

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Tvrdenia

Celkovo súhlasí (rozhodne a skôr)

Rovnako súhlasí ako nesúhlasí

Celkovo nesúhlasí (rozhodne a skôr)

Nevie, nechce odpovedať

Židia sa snažia zvýšiť svoj vplyv na globálnu ekonomiku

32

18

25

25

Židia často fungujú v utajení, v pozadí.

34

21

21

24

Židia sa často tajne stretávajú, aby diskutovali o témach, ktoré sú pre nich dôležité

31

22

17

30

Cieľom Židov je získať dominantný vplyv vo svete

31

20

23

26

Židia chcú mať rozhodujúce slovo v medzinárodných finančných inštitúciách

34

20

19

27

Židia svoje skupinové ciele dosahujú uzatváraním tajných dohôd

29

19

20

32

Zdroj: Inštitút pre verejné otázky/Political Capital Institute, júl 2013.

Hoci dnes na Slovensku antisemitizmus ako politický prúd operuje v absolútne marginálnom postavení, rozšírené negatívne stereotypy o Židoch, názorne potvrdzované údajmi z prieskumu, môžu byť lákadlom pre extrémistov, ktorí by sa za určitých okolnosti mohli pokúsiť o reanimáciu a reaktiváciu politického antisemitizmu v krajine.

Grigorij Mesežnikov, IVO


Príspevok vychádza v rámci medzinárodného projektu monitorovania extrémizmu a antisemitizmu s osobitným dôrazom na odhaľovanie konšpiračných teórií ako nástroja politickej mobilizácie. Projekt je koordinovaný think-tankom Political Capital Institute (Budapešť). Jednotlivé výskumné a analytické výstupy projektu, týkajúce sa Maďarska, Francúzska, Nórska, Poľska a Slovenska, sú publikované na portáli Deconspirator.com.

Inštitút pre verejné otázky

Inštitút pre verejné otázky

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Občianske združenie Inštitút pre verejné otázky je nezávislým mimovládnym think tankom. Presadzujeme hodnoty otvorenej spoločnosti a demokratickej politickej kultúry vo verejnej politike. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu