reklama

Kvalita demokracie, nacionalizmus a sprisahanecké bludy

Na kvalitu prostredia, potrebného pre demokratickú politiku v slobodnej spoločnosti, pôsobí celý komplex faktorov – od miery efektivity pôsobenia štátnych inštitúcií cez postoje a praktické kroky politických aktérov v oblasti výkonu moci a dodržiavania princípov právneho štátu až po rozvíjajúci sa verejný diskurz v otázkach ľudských práv a spolužitia rôznych skupín občanov. Dôležité sú aj hodnotové orientácie občanov – úroveň podpory pre základné normy demokracie (resp. princípy „tvrdej ruky“), schopnosť vnímať problémy iných ľudí a zaujatie aktívneho postoja pri ich riešení, dostatočná miera znalostí o tom, ako sa vyvíja krajina a svet.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (49)

Radikáli a bojovníci so sprisahaniami sa aktivizujú

Podobne ako iné členské krajiny EÚ, aj Slovensko je v posledných rokoch konfrontované s pokusmi radikálnych a nacionalistických síl rozšíriť svoj vplyv, získať väčšiu spoločenskú podporu. V krajine existuje pomerne priaznivé podhubie pre existenciu a politickú profiláciu radikálneho nacionalizmu (multietnické zloženie obyvateľstva, komplikované vzťahy medzi slovenskou väčšinou a rôznymi menšinami, tradície autoritárskeho nacionalizmu a fašizmu v minulosti, pokusy o mytologizáciu historického vedomia, negatívny dopad ekonomických reforiem na určité sociálne skupiny, problémy súvisiace s postavením rómskeho obyvateľstva, pretrvávanie rasových predsudkov a nacionalistických stereotypov a pod.). 

K tomu všetkému sa v poslednom čase pridružuje oživovanie konšpiračných predstáv, ktoré získavajú širší priestor na šírenie a reprodukciu prostredníctvom internetu, sociálnych sietí a moderných médií. Zabalené do užívateľsky príťažlivých obalov, sprisahanecké bludy, skutočná hodnota ktorých v etablovanom vedeckom a odbornom „mainstreamovom“ prostredí sa vždy považovala (a aj dnes sa považuje) za nulovú, sa dostávajú k používateľom (čitateľom, poslucháčom, divákom) prostredníctvom „alternatívnych“ informačno-komunikačných kanálov. Tam je každý názor považovaný za rovnocenný (legitímny), pričom pravdu môže mať (a akože aj má) v podstate každý – tak nositeľ znalostí, získaných na základe štúdia, vedeckých objavov a overených faktov, ako aj propagátor otvorených nezmyslov, bludov a obskúrnych, doslova vycucaných z prstu „hand-made“ teórií. Výsledkom je, že zatiaľ čo ešte pred pár rokmi periodikum s podobným obskúrnym obsahom (napríklad, niekdajšia Zmena), ak sa dostalo do „mainstremového“ prostredia, tak väčšinou končilo v smetnom koši, tak dnes podobné periodikum (napríklad časopis Zem a vek, „fičiaci“ na kombinácii nacionalizmu a primitívneho antiamerikanizmu v lesklom konšpiračnom balení) sa stáva pomaly súčasťou „mainstreamu“, hoci rozširuje rovnako nehorázne nezmysly ako jeho mentálni a duchovní predchodcovia z 90. rokov. Ľudia, patriaci do tejto názorovej skupiny, spravidla vyjadrujú množstvo výhrad voči demokracii (je podľa nich „slabá“, „neefektívna“, „skorumpovaná“, „nespravodlivá“ a pod.). Miera ich kritickosti okamžite klesá, keď hodnotia autoritárske alebo dokonca totalitné režimy – či už v dnešnom svete, alebo v minulosti. Nacionalizmus a konšpiračné teórie sa teda veľmi nesnúbia s demokraciou. Naopak, s režimami „tvrdej ruky“ vytvárajú často priam dojemnú symbiózu.

Inšpirácie pre konšpirácie

Agresia Ruska proti Ukrajine a jej „spracovanie“ propagandistickou mašinériou ruského štátu poskytla zástancom konšpiračného názorového prúdu na Slovensku bohaté inšpiračné zdroje a návody. Agresívna imperiálna, xenofóbna proti-ukrajinská, proti-americká a protizápadná rétorika oficiálnych ideológov tzv. „Ruskej jari, „Nového Ruska“ a „Ruského sveta“ našla tu vďačných podporovateľov. Hoci pre informovanejšiu a vzdelanejšiu časť verejnosti ich snahy zdôvodniť boj proruských bojovníkov proti „ukrajinským fašistom“ pôsobia ako tragikomická karikatúra, z čižiem ktorej trčí skutočná fašisticko-stalinistická slama v duchu neslávne známych Alexandra Prochanova a Alexandra Dugina, na Slovensku sa tieto interpretačné schémy považujú za príspevok do verejnej debaty, rovnocenný s verziami, podloženými overenými faktami a poctivou analýzou.

Historických nacionalistov ubudlo, kryptonacisti vyšli na scénu

Keď sa pozeráme na slovenskú vnútornú politiku v posledných rokoch v kontexte činnosti nacionalisticky orientovaných subjektov, na jednej strane konštatujeme oslabenie alebo zánik niektorých strán, ktoré používali ostrú nacionalistickú rétoriku, takých ako SNS a HZDS (i keď ďalšie strany v snahe prebrať voličov, ktorí predtým podporovali nacionalistov, začínajú intenzívnejšie využívať tzv. etnickú kartu – „maďarskú“ alebo „rómsku“). Na druhej strane vidíme, že sa zakladajú nové, „alternatívne“ radikálno-nacionalistické (de facto kryptonacistické) subjekty, ktoré sú údernejšie, agresívnejšie a v konečnom dôsledku nebezpečnejšie pre občianske spolunažívanie než staromódne („historické“) „národne orientované“ formácie. Subjektu s podobnou orientáciou – Ľudovej strane–Naše Slovensko, čo je politická odnož neslávne známej Slovenskej pospolitosti – sa síce v rokoch 2010 a 2012 nepodarilo preniknúť do slovenského parlamentu, jej líder však využil slabosť predstaviteľov tzv. štandardných, umiernených strán v regionálnych voľbách v Banskobystrickom kraji a bol zvolený za predsedu VÚC.

Anonymní „bojovníci za pravdu“

Vďaka možnostiam, poskytovaným modernými komunikačnými a informačnými technológiami, dochádza v posledných rokoch k výraznejšej indoktrinácii verejného diskurzu na Slovensku rasistickými, protirómskymi, antisemitskými a homofóbnymi ideami, vyslovovanými otvorene, bez obáv pred trestom v podobe súdneho stíhania alebo verejného odsúdenia.Vyššie spomenuté konšpiračné teórie a iracionálne bludy o širokom spektre spoločenských problémov si tu nachádzajú vďačné publikum, ktoré sa v dôsledku nesystematického vzdelania a nedostatočnej dostupnosti odborných informácií často nedokáže zorientovať v neprebernom množstve „alternatívnych“ údajov vrátane takých, ktoré obsahujú zhubné ideologické konštrukty. 

Príčinou šírenia konšpiračných predstáv je aj nedostatočná transparentnosť vládnutia, uzavretosť politickej elity, posuny, ku ktorým v poslednom desaťročí dochádza pri presadzovaní ekonomických a iných korporatívnych záujmov na politickej úrovni, vo väzbách medzi politickými aktérmi, usilujúcimi sa o získanie demokratickej legitimity, a medzi rôznymi organizovanými skupinami (priemyselnými, finančnými, rezortnými), ktoré by chceli ovplyvňovať politické rozhodovanie. Paradoxne, jednou z príčin, prispievajúcich k živeniu konšpiračného diskurzu, môže byť aj väčšia otvorenosť Slovenska voči okolitému svetu, vrátane členstva v EÚ a v ďalších významných medzinárodných štruktúrach (NATO, OECD). V poslednom desaťročí vznikla užšia vzájomná závislosť medzi krajinou a vonkajším svetom. Celosvetové problémy, ktoré vyžadujú starostlivú analýzu a vysvetlenie, sú často interpretované zjednodušeným spôsobom, ako výsledok rozhodovania malej skupiny vplyvných štátov alebo úzkej skupiny ľudí v prostredí bánk a medzinárodných finančných inštitúcií, so zámerom získať výhody pre seba na úkor všetkých ostatných. Pri takejto interpretácii živitelia konšpiračného diskurzu prezentujú „malú“, „mladú“ a „neskúsenú“ Slovenskú republiku ako obeť zlovoľných cudzích sprisahaní. 

Vo verejnom priestore sa v SR v otvorenej alebo zakamuflovanej forme šíria prvky nedôvery a nenávisti – voči Západu, demokratickému usporiadaniu, občianskym slobodám, rôznym skupinám obyvateľstva (rasovým, etnickým a náboženským komunitám, ľuďom s netradičnou sexuálnou orientáciou, nositeľom liberálnych a kozmopolitných názorov, intelektuálom). Napomáha tomu predovšetkým anonymita virtuálneho priestoru, sociálnych sietí a diskusných skupín. Názoroví extrémisti sa usilujú vnútiť svojmu okoliu a celej verejnosti predstavu, že ich spôsob uvažovania je príznačný pre väčšinu (alebo dokonca pre všetkých) občanov, že práve oni, extrémisti, svojimi postojmi reprezentujú spoločnosť. Nositelia racionálnych, tolerantných, demokratických, liberálnych a progresívnych názorov, najmä v neanonymnom prostredí menších obcí a miest, môžu mať dokonca pocit názorovej osamotenosti, izolácie. Môžu preto radšej svoje názory utajovať, nevyslovovať ich v situáciách, ktoré vyžadujú výraznejšiu verejnú reakciu. 

Demokratický štát má povinnosť trestať extrémistov a chrániť občanov

Je na demokratických pro-európskych politikoch, aby týchto ľudí verejne povzbudili, podporili, prejavili s nimi solidaritu, dali im najavo, že nie sú sami. A samozrejme, štát musí vždy tvrdo zakročiť, keď extrémisti chcú nastoľovať spoločenský poriadok „po svojom“ ako to predviedli napríklad v októbri 2013 v Nitre pri bare Mariatchi, keď brutálne zaútočili na mladých návštevníkov. Polícia pri vyšetrovaní prípadu zlyhala a iba tlak verejnosti a médií viedol k jeho obnoveniu. Najhoršou možnosťou by totiž v takejto a iných podobných situáciách bolo, ak by sa medzi občanmi začal šíriť pocit, že štát ich neochraňuje, ale sa prikláňa na stranu extrémistov. 

Prejavy otvoreného nacionalizmu a extrémizmu našťastie narážajú na odpor občianskych organizácií a širšej verejnosti. Na verejné protesty proti extrémistom, oslavujúcim výročia fašistického slovenského štátu z obdobia druhej svetovej vojny, chodí čoraz väčší počet ľudí, ktorí otvorene dávajú najavo, čo si myslia o tomto štáte a o tých, ktorí ho dnes obhajujú. Nie je zanedbateľný ani taký faktor, ako členstvo SR v EÚ, ktoré nielen upevňuje politické, formálno-právne a inštitucionálne prekážky pre domáci extrémizmus, ale aj pomáha vytvárať spoločenskú atmosféru, ktorá odmieta tolerovať nenávistné prejavy. Preto je dnes EÚ (ale aj NATO) pre slovenských extrémistov, nacionalistov, antisemitov a „konšpirológov“ všetkého druhu ako kosť v hrdle. Nemôžu týmto organizáciám odpustiť, že sú založené na spoločne zdieľaných, obhajovaných a presadzovaných hodnotách demokracie a slobody.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Grigorij Mesežnikov, Inštitút pre verejné otázky

-----
Článok vznikol ako súčasť IVO projektu Otvorenejšie Slovensko.

Inštitút pre verejné otázky

Inštitút pre verejné otázky

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Občianske združenie Inštitút pre verejné otázky je nezávislým mimovládnym think tankom. Presadzujeme hodnoty otvorenej spoločnosti a demokratickej politickej kultúry vo verejnej politike. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu